Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP
Bratislava 8. mája (TASR) - Na Slovensku zatiaľ nebola žiadna firma odsúdená za korupciu. No odborníci varujú, že je to len otázkou času. Nemusí byť pritom na vine iba vedenie, firma môže byť potrestaná aj za korupčné správanie jej zamestnancov. Spoločnosti sa však môžu ochrániť zavedením protiúplatkárskych pravidiel. Napríklad by mali identifikovať rizikové oblasti pre korupciu, vytvoriť systém oznamovania nekalých praktík či viac prešetrovať samotné oznámenia.
Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb je na Slovensku účinný takmer dva roky. Experti na korupciu a etiku vo firmách, ktorí spolupracujú s TÜV SÜD Slovakia hovoria, že aplikačná prax takejto veľkej zmeny trvá niekoľko rokov. V susednom Česku zaviedli trestnoprávne postihy firmám v roku 2012. Tiež chvíľu trvalo, kým sa reálne začali uplatňovať. "Už v roku 2015 bolo v Česku obžalovaných vyše 150 firiem. Časom môžu byť aj na Slovensku postihované tisícky firiem," myslí si advokát Pavel Nechala.
Ku korupcii v súkromnom sektore dochádza napríklad pri nákupe tovarov a služieb, pri získavaní zákaziek alebo prijímaní nových zamestnancov. Podľa odborníkov je úplatkárstvo vypuklé najmä v zdravotníctve, IT biznise, potravinárskom priemysle napojenom na obchodné siete či v farmaceutickom priemysle.
"Mnohé firmy v súkromnom sektore vnímajú riziko odhalenia ako minimálne a korupcia sa stala ich biznisovým štandardom. Vidia, že štát nemá kapacitu potlačiť ani len tú korupciu, ktorá sa deje vo verejnom sektore. Avšak čo sa i len trochu zvýši represná kapacita, kontrola, kapacita polície, súdov, prokuratúry, tak môžeme čakať zvýšenie rizika aj v súkromnom sektore," uviedla protikorupčná odborníčka Emília Sičáková-Beblavá, ktorá spolupracuje s TÜV SÜD.
Zákon umožňuje trestať právnické osoby napríklad aj za prijímanie úplatku, podplácanie, nepriamu korupciu, spreneveru, podvod, poškodzovanie finančných zdrojov EÚ, krátenie dane či daňové podvody. V prípade preukázania viny hrozí firme trest zrušenia právnickej osoby, prepadnutia majetku, prepadnutia veci, pokuta až do 1,6 milióna eur, na jeden až desať rokov zákaz činnosti, zákaz prijímať dotácie a eurofondy, zákaz účasti na verejných zákazkách. Spolu možno uložiť aj trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku.
Spoločnosť pritom nemusí byť potrestaná len za konanie štatutára, ale aj toho, kto vykonával kontrolnú činnosť alebo mohlo ísť o osobu, ktorej firma zverila nejaké oprávnenia. To znamená, že môže ísť prakticky o akéhokoľvek zamestnanca s určitými právomocami v mene firmy.
Firmy majú viaceré možnosti, ako sa chrániť. Spoločnosť TÜV SÜD Slovakia predstavila protiúplatkársku normu. "Ak sú majitelia aspoň trochu racionálni, mali by zavádzať protikorupčné manažmenty. Ak prípadne exportujú do krajín, kde je kapacita postihovať korupciu väčšia, povedzme do Nemecka či Rakúska, tak riziko sa pre nich ešte zvyšuje. V takýchto krajinách nie je nič nezvyčajné, že veľkí šéfovia sedia vo väzení," hovorí Sičáková-Beblavá.
Zavedené a funkčné prevenčné mechanizmy môžu zároveň slúžiť ako liberačný dôvod v prípade trestného konania, teda napríklad ako dôvod na zníženie trestu, uvádzajú odborníci. Nechala považuje za veľmi účinný nástroj boja proti korupcii vo firme i zavedenie systému oznamovania nekalých praktík - tzv. whistleblowing.
Sičáková-Beblavá dopĺňa, že pomáhajú aj etické kódexy a školenia zamestnancov. "Mali by pomenúvať aj úplne triviálne záležitosti, čo ešte zamestnanec môže a čo už nie. Povedzme na služobnej ceste. Mali by byť zrozumiteľné a vymáhateľné. Na Slovensku nie je zvykom mať tieto otázky jasne zadefinované a aj dobré tréningové školiace programy, v ktorých by boli prípadové štúdie a jasné pravidlá, sú skôr výnimkou. Mnohí ľudia sa dopúšťajú prekročenia do šedej zóny aj z nevedomosti," dodala.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR