Juan Guaidó, archívna snímka. Foto: TASR/AP
Peking 2. februára (TASR) – Venezuelský samozvaný dočasný prezident Juan Guaidó prisľúbil Číne, že dodrží bilaterálne dohody, pričom je pripravený „čo najskôr“ začať dialóg s Pekingom. Informovala o tom v sobotu agentúra AFP.
Vyjadrenia Guaidóa pre sobotňajšie vydanie hongkonského denníka South China Morning Post (SCMP) sú zrejme zamerané na zmiernenie obáv, že jeho spochybnenie legitimity prezidenta Nicolása Madura by mohlo narušiť vzťahy s najväčším veriteľom Venezuely.
Maduro navštívil Čínu vlani v septembri s cieľom získať podporu Číny pre svoju krízou sužovanú juhoamerickú krajinu. V Pekingu uzavrel dohody týkajúce sa energetiky a ťažby zlata, približuje AFP.
„Podpora Číny bude veľmi dôležitá pri posilňovaní hospodárstva a budúcom rozvoji našej krajiny,“ uviedol Guaidó pre SCMP. „Čína je vzhľadom na svoju konkurencieschopnosť a trh zásadným celosvetovým aktérom, s ktorým by sme radi znova naštartovali naše vzťahy na základe vzájomného rešpektu a spolupráce.“
Guaidó, predseda venezuelského parlamentu s opozičnou väčšinou, sa minulý týždeň vyhlásil za dočasného prezidenta v čase protestov v Caracase. Ďalšie demonštrácie proti Madurovi zvolal na túto sobotu.
Niekoľko desiatok krajín vrátane USA a Brazílie podporilo Guaidóa, avšak Čína sa zatiaľ neodmieta postaviť na jednu zo strán venezuelského sporu, keď zdôrazňuje, že jej postojom je nezasahovať do domácich záležitostí iných krajín.
Politické otrasy zhoršili už vážnu celkovú krízu vo Venezuele, ktorá má najväčšie známe zásoby ropy na svete, zažíva však hospodársky úpadok poznačený hyperinfláciou a nedostatkom základných potrieb. Milióny ľudí v krajine sa ocitli v chudobe a 2,3 milióna Venezuelčanov utieklo do zahraničia, čo vyvolalo migračnú krízu v regióne.
Hoci Maduro ovláda takmer všetky politické inštitúcie Venezuely a má aj podporu armády, mnohí práve jeho obviňujú z ekonomických problémov krajiny, píše AFP.
Čína poskytla Venezuele za uplynulé desaťročie vyše 60 miliárd dolárov v úveroch, Caracas však stále dlhuje Pekingu približne 20 miliárd dolárov, pričom tento dlh pláca dodávkami ropy.
