Ilustračná snímka. Foto: TASR Štefan Puškáš
Bratislava 7. marca (TASR) – Veľká časť podnikateľov sa v čase daňových priznaní snaží v rámci platných predpisov znížiť základ dane a zaplatiť v ročnom zúčtovaní čím menšiu daň z príjmu. Živnostníci často optimalizáciou daní oficiálne vykazujú iba minimálny zisk a čistý príjem na úrovni minimálnej mzdy. Prílišná optimalizácia daní však živnostníkom môže skôr uškodiť, upozornil vo štvrtok na tlačovej konferencii prezident Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ) Stanislav Čižmárik.
"Krátkodobý pohľad na finančnú situáciu vedie často živnostníka k záveru, že čím menšie dane zaplatí, tým viac ušetrí," skonštatoval Čižmárik. Jedným zo základných problémov je podľa neho nefungujúci systém školstva či zdravotníctva. "Ak musí podnikateľ platiť deťom peniaze navyše za kvalitné vzdelanie, rodinným príslušníkom aj sebe priplácať za zdravotnú starostlivosť a prístup k sociálnym službám, nevidí najmenší dôvod platiť viac na daniach," dodal Čižmárik.
Viceprezident SŽZ Ján Pálenčár upozornil, že podnikateľ, ktorý vykazuje viac rokov po sebe stratu, nemá prístup k podporným programom, eurofondom či pôžičkám. Problémy podľa neho nastávajú aj keď si podnikateľ platí odvody z minimálnej mzdy. "Podľa údajov Sociálnej poisťovne pri odchode do dôchodku dostane mesačný dôchodok na úrovni 180 eur," povedal Pálenčár. Štát živnostníkovi potom podľa súčasne platnej legislatívy pri splnení zákonných podmienok doplatí sumu do minimálneho dôchodku, čo je pri odpracovaných 30 rokoch suma 278,90 eura.
Ďalším rizikom je podľa SŽZ to, že v prípade predčasného úmrtia zanechá živnostník svojich blízkych bez finančného zabezpečenia. Sirotský či vdovský dôchodok sa totiž nevypočíta podľa minimálneho dôchodku, ale z takého, na ktorý by mal nárok podľa zaplatených odvodov. Vdova po živnostníkovi s nárokom na dôchodok 180 eur by tak dostávala mesačne iba 108 eur a sirota iba 72 eur.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR