Na snímke podpredseda vlády SR a minister financií SR Peter Kažimír. Foto: TASR/Štefan Puškáš
Bratislava 8. júla (TASR) – Poslanci Národnej rady (NR) SR odštartovali dnešné rokovanie 36. schôdze diskusiou o návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2013. Ako uviedol minister financií Peter Kažimír (Smer-SD), schodok verejnej správy podľa metodiky ESA 95 dosiahol v roku 2013 úroveň 2,77 % hrubého domáceho produktu (HDP). "Schodok bol nižší oproti rozpočtovanej hodnote na rok 2013 o 0,17 % HDP a oproti roku 2012 bol nižší o 1,71 % HDP," uviedol na úvod deviateho rokovacieho dňa NR SR Kažimír.
Slovenská republika tak splnila znížením schodku verejnej správy pod 3 % HDP v predpísanom termíne hlavnú podmienku ukončenia procedúry nadmerného deficitu v rámci európskych fiškálnych pravidiel.
Schodok verejnej správy sa podľa šéfa rezortu financií podarilo dosiahnuť napriek horšiemu ekonomickému vývoju oproti predpokladanému vývoju v rozpočte. "Rozpočet počítal s ekonomickým rastom na úrovni 2,1 %, avšak ekonomika rástla len tempom 0,9 %. Z tohto dôvodu boli v priebehu roka 2013 prijaté opatrenia s cieľom udržania schodku pod 3 % HDP," uvádza sa v návrhu záverečného účtu.
Dlh verejnej správy podľa metodiky ESA 95 bol ku koncu minulého roka na úrovni 55,4 % HDP. Dlh verejnej správy sa v roku 2013 oproti roku 2012 zvýšil o 2,8 % HDP. "Hlavnými faktormi nárastu dlhu bol hotovostný schodok štátneho rozpočtu vo výške 2,8 % HDP, nárast záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z účasti na záchranných finančných mechanizmoch eurozóny vo výške 0,9 % HDP a presmerovanie časti dlhu novovytvorenej Agentúry pre núdzové zásoby ropy vo výške 0,6 % HDP," priblížil Kažimír. Naopak, k poklesu verejného dlhu prispelo zníženie hotovostnej rezervy v rámci systému štátnej pokladnice o 0,6 % HDP. Rast nominálneho HDP prispel k medziročnému zníženiu podielu dlhu na HDP o 0,8 percentuálneho bodu.
Minister financií zároveň uviedol, že v rámci eurozóny, vlani dosiahlo osem krajín vyšší schodok a 14 krajín vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika.
Ministri financií eurozóny navrhujú, aby členské štáty, ktoré zavádzajú reformy, dostali viac času na splnenie rozpočtových cieľov. Uviedol to dnes Jeroen Dijsselbloem, predseda Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny, ktorého cituje agentúra RTTNews.
"Štáty, ktoré zavádzajú reformy, by mali dostať viac času na splnenie rozpočtových cieľov," vyhlásil Dijsselbloem. Dodal, že eurozóna má priestor na väčšiu flexibilitu pri plnení fiškálnych kritérií, ktorú požadujú napríklad Taliansko a Francúzsko, zatiaľ čo Nemecko je proti. "Diskusia o tom, ako dosiahnuť pružnejšie pravidlá, pokračuje," spresnil.
Írsky minister financií Michael Noonan v tejto súvislosti pripomenul, že na súčasných fiškálnych pravidlách sa členovia eurozóny dohodli v čase krízy. Eurozóna ju však už prekonala, a tak prišiel čas na revíziu pravidiel. Privítal by ich väčšiu flexibilitu, ktorá by pomohla podporiť rast ekonomiky a zamestnanosti.
Euroskupina v pondelok (7.7.) diskutovala okrem iného aj o znížení daňového zaťaženia na prácu, čo by mohlo zvýšiť konkurencieschopnosť ekonomík bloku. Štáty, ktoré platia eurom, sa snažia zvýšiť zamestnanosť a redukcia nákladov na prácu je jednou z možností, ako to dosiahnuť.
Dijsselbloem na tlačovej konferencii po skončení zasadania ďalej uviedol, že Grécko dosiahlo prvý z míľnikov, ktoré vyplynuli z májovej revízie plnenia úverových podmienok. Euroskupina preto schválila uvoľnenie splátky vo výške 1 miliardy eur z úveru Grécku.
Grécko ubezpečilo ministrov financií, že do začiatku augusta dokončia ďalšiu časť úloh. Inšpektori veriteľov, tzv. Trojky (Európskej únie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu) by mali pricestovať koncom tohto týždňa do Atén na ďalšiu kontrolu.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR