Slávnostná akadémia k stosedemdesiatemu výročiu vzniku štátnej hymny. Strhujúci príbeh slovenskej štátnej hymny inšpiroval seneckých matičiarov, aby usporiadali výnimočne pôsobivú slávnostnú akadémiu. Vďaka dobre známemu profesionálovi Mgr. art. Zdenkovi Macháčkovi, dirigentovi a hudobnému skladateľovi, dvadsaťčlenný ženský matičný spevácky zbor urobil pôsobivý hudobný sprievod dejinami. Predstavil ľudové piesne, ktorých nápev slúžil pri zrode piesne, ktorá sa stala štátnou hymnou Slovenskej republiky.
Na slávnostnej akadémii zazneli piesne Pri studienke stála, napájala páva, ako aj Kopala studničku, pozerala do nej – teda nápevy rozšírené v mnohých častiach Slovenska, ale aj na severe Maďarska, kde žije slovenské etnikum. Bola to vlastne spevavá vlastiveda o tom, ako vznikla melódia piesne, ktorú do nôt zaznamenal 16. marca 1843 August Horislav Krčméry. Ale až v roku 1905 prvú harmonizáciu hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska zverejnil v Zbierke národných piesní slovenský skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský; tá potom vyšla nákladom študentského spolku Detvan v Prahe.
■ SVOJRÁZNY PROTEST
Podstata však je v slovách, ktoré pri hre na citaru zložil dvadsaťtriročný oravský mládenec Janko Matúška z Dolného Kubína. „Tento štúrovec stvoril slová piesne ako výkrik protestu mladých študentov, ako prejav vášnivého odporu proti zosadeniu obľúbeného Ľudovíta Štúra, keď ho vrchnosť zbavila katedry, profesúry na Evanjelickom lýceu na Konventnej ulici v Bratislave – slovenská hymna, dnešná slovenská štátna hymna vznikla ako manifest za program Ľudovíta Štúra, ako manifest na podporu jeho národného programu,“ konštatoval v pozdrave účastníkom slávnostnej akadémie Drahoslav Machala.
Pieseň s pôvodným názvom Prešporskí Slowáci, budoucí Lewočané sa spievala, keď študenti opúšťali Bratislavu. Slávnostná akadémia podčiarkla duchovné posolstvo slovenskej hymny, ideály slobody, spravodlivosti a pravdy aj pre dnešné generácie. Pripomenuli sa aj zásluhy vedeckých pracovníkov Matice slovenskej, osobitne Dr. Pavla Vongreja, na objave a verifikovaní pôvodného textu s dnes už novou časťou štátnej hymny veršom: To Slovensko naše dosial tvrdo spalo, ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo.
■ MANIFESTAČNÝ SPEV
Matičný ženský zbor vytvoril dôstojný rámec slávnostnej akadémie aj piesňami Hoj, vlasť moja a Materinská reč, aká si mi milá, zanietenými recitáciami z textov Ľudovíta Štúra a básňami Karola Strmeňa. Moja rodná zem nadchla prítomných tak prednesom, ako aj krásou jazyka, ktorou sa prezentovala matičiarka Elena Čajková.
Slávnostná časť akadémie vyvrcholila spoločným spevom slovenskej štátnej hymny Nad Tatrou sa blýska. Životaschopnosť a potešenie zo spoločného podujatia sa prejavilo aj v druhej časti úspešného nedeľného popoludnia, keď prítomných strhli slovenského čardáše z Vojvodiny v podaní ľudovej hudby Konopa pod vedením Drahoša Mrozeka. Podujatie gradovalo spoločným radostným spevom slovenských ľudových piesní kapelou, speváckym zborom a početného publika.
MO MS v Senci si zapísalo do kroniky ďalšie vydarené podujatie. Ako povedala pre SNN predsedníčka matičnej organizácie MUDr. Jarmila Ožvaldová, medzi také patril aj zájazd na východné Slovensko, na ktorom počnúc Bardejovom a končiac Miroľou prešli radom obcí s drevenými kostolíkmi, ktoré sú zapísané na zozname UNESCO.
Dušan D. KERNÝ