Moc preberie modernejšia kontinuita politického štýlu predchodcu
Peter SCHVANTNER ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Nedeľa 12. apríla tohto roka priniesla južným susedom výraznú politickú zmenu. Niektorí komentátori, tradične prehnane, hovoria o akejsi revolúcii či dokonca prevrate. Hyperbolizácia sa však nekončí len pri opise tejto zmeny, ale pokračuje najmä pri hodnotení predsedu víťaznej strany TISZA Pétera Magyara. A to všetko s cieľom vykresliť obraz blížiacej sa podobnej zmeny na Slovensku. Od toho sme však ešte ďaleko. Rovnako ďaleko od reality sú v tomto prípade aj niektorí politici, novinári či komentátori.
Péter Magyar totiž nie je nijakou neznámou. Je to vyštudovaný právnik, ktorý zastával viacero pozícií v štátnej správe aj v štátnych podnikoch – pôsobil trebárs na maďarskom zastupiteľstve pri Európskej únii a neskôr vo vedení či v dozorných orgánoch firiem ako Magyar Közút alebo energetická skupina MVM.
■ ČÍTANKOVÝ PRÍBEH
Ako sa to Magyarovi podarilo? Jednoducho. Takmer dvadsať rokov bol členom Orbánovho Fideszu a patril do okruhu ľudí napojených na vládnu moc. Za zmienku stojí aj jeho bývalá manželka ‒ exministerka spravodlivosti Judit Vargová, ktorá bola zapletená do kauzy prezidentskej milosti udelenej Katalin Novákovou. Tá v roku 2023 omilostila Endreho K., bývalého zástupcu riaditeľa detského domova, odsúdeného za krytie sexuálneho zneužívania maloletých (kauza Bicske). Tento krok vyvolal masívny verejný škandál a viedol k odstúpeniu prezidentky Novákovej aj samotnej Vargovej.
Práve toto bol zlomový moment aj v politickom príbehu Pétera Magyara. Začiatkom roka 2024 vystúpil proti vedeniu štátu – symbolicky na opozičnej platforme YouTube. V tom čase ešte málokto tušil, kam to povedie. Následne vybudoval hnutie, ktoré pomocou intenzívnej kampane, najmä na sociálnych sieťach (pri obmedzenom priestore v tradičných médiách), dokázalo zásadne prekresliť politickú mapu Maďarska. Masové zhromaždenia v Budapešti už v závere kampane naznačovali, že nejde len o protestný projekt. Treba mu priznať, že s pomocou profesionálne vedeného politického marketingu, silného finančného zázemia (ktorého pôvod nie je celkom jasný) a disciplinovanej kampane dokázal poraziť Fidesz. Jeho tím sa vyhol zásadným chybám a potenciálne kauzy sa nepodarilo rozvinúť do miery, ktorá by ho vážnejšie poškodila.
■ MODERNEJŠÍ POKRAČOVATEĽ
Porážka Viktora Orbána však nebola len výsledkom dobrej kampane. Šestnásť rokov pri moci je dlhý čas a voličská únava sa skôr či neskôr dostaví. Napriek obavám časti verejnosti Orbán výsledok volieb uznal a ešte počas sčítavania hlasov pogratuloval víťazovi. Aj to je moment, ktorý stojí za zmienku. Takto sa asi diktátor nespráva… Zmena je v politike prirodzená, sama osebe však negarantuje zmenu na lepšie. Magyar v mnohom nepôsobí ako úplný opak svojho predchodcu, skôr ako jeho modernejšia verzia – „Orbán light“. Naznačil to aj vo svojom víťaznom prejave.
Nešlo v ňom primárne o koniec Orbána, ale o víziu budúcnosti, v ktorej má jasne dominovať dôraz na maďarské národné záujmy – často aj nad rámec záujmov EÚ. Tento motív sa v jeho vystúpení opakoval viackrát. Zároveň sa opieral o historické osobnosti a štátnické symboly, pričom prejav ako celok pôsobil suverénne a politicky zrelšie, než sme zvyknutí vidieť u mnohých slovenských politikov.
Kontinuitu v štýle naznačili aj jeho ďalšie vyjadrenia. Prezidenta vyzval, aby ho bezodkladne poveril zostavením vlády a následne zvážil odchod z funkcie. Zároveň vyzval na odchod viacerých vysokých štátnych a justičných predstaviteľov, keď hovoril o „bábkach“, ktoré podľa neho súčasná moc dosadila do kľúčových pozícií. Konkrétne spomenul napríklad vedenie Štátneho kontrolného úradu (ÁSZ), Úradu pre hospodársku súťaž (GVH) či Mediálnej rady (Médiatanács).
■ SLOVENSKO O ROK?
V zahraničnej politike možno očakávať mierne probruselský obrat, no bez radikálnych zmien. Magyar bude pravdepodobne opatrný aj v otázke Ukrajiny – už teraz naznačil, že nepodporuje jej urýchlený vstup do Európskej únie. O to paradoxnejšie, niekedy až smiešne, pôsobí nadšenie časti slovenských liberálnych a progresívnych strán z jeho víťazstva. Buď nepochopili jeho politiku, postavenú na silnom národnom akcentovaní Maďarska, alebo si do nej len projektujú vlastné očakávania.
Predstava, že podobný scenár čaká Slovensko už o rok, je skôr politickým želaním než realistickou prognózou. To, čo sa podarilo Magyarovi, nemá dnes na slovenskej opozičnej scéne obdobu – ani personálne, ani organizačne. Vytvoril nové hnutie, priniesol nové tváre a najmä presvedčivo pracoval s naratívom zmeny. Slovenský naratív „lebo Fico“ je tu už príliš dlho a svoje limity ukázal najmä v rokoch 2020 – 2023.
■ CITLIVÉ TÉMY
Z nášho pohľadu bude však zaujímavý aj jeho postoj voči Slovensku. Ako sa totiž zatiaľ ukazuje, dobré slovensko-maďarské vzťahy boli zosobnené najmä vzťahom Roberta Fica s Viktorom Orbánom. Magyar vo svojom prejave Slovensko spomenul len okrajovo, skôr v kontexte spolupráce v rámci V4. Väčší dôraz kládol na obnovu vzťahov s Poľskom, Rakúskom či Nemeckom.
Zároveň deklaroval, že chce byť premiérom všetkých Maďarov ‒ vrátane tých, čo žijú za hranicami. Aj preto je namieste sledovať, ako sa postaví k citlivým témam, ako sú Benešove dekréty, o ktorých v minulosti hovoril v súvislosti s potrebou „vyrovnania historických krívd“. Čo to bude znamenať v praxi, ukáže až čas. Pre Slovensko bude najdôležitejšie jediné – aby sa vzájomné vzťahy nezosunuli späť do napätia, ktoré sme už v minulosti zažili.