Vlastenectvo treba povýšiť nad „kolenačkovú“ politiku voči Bruselu


danko štvorecHovoríme s Andrejom DANKOM – novým predsedom Slovenskej národnej strany

Zhováral sa Roman MICHELKO – Foto: SNN

Začiatkom októbra tohto roku sa stal na žilinskom sneme novým predsedom Slovenskej národnej strany, keď vo voľbách nemal protikandidáta. Do čela národniarov ho zvolilo 153 zo 156 delegátov snemu. „S hrdosťou a so cťou som prijal výzvu byť predsedom najstaršej politickej strany,“ povedal vtedy Anton Danko, ktorý delegátom snemu predstavil víziu silnej národnej a zjednotenej SNS s orientáciou na nové komunikačné prvky a pri výstavbe strany s upriamením pozornosti najmä na mladých ľudí z praxe.

S novým predsedom SNS hovoríme o tom, ako sa mu darí presadzovať predstavy a volebné tézy do praxe.

Pochádzate z Revúcej, teda z mesta prvého slovenského gymnázia. Formovalo vás prostredie tohto gemerského mestečka?

Je pochopiteľné, že toto prostredie ma formovalo. Najmä však osobnosť Štefana Marka Daxnera – všetky závažné dokumenty ako Memorandum, zriaďovateľské listiny Matice či založenia SNS nesú odtlačok pera Š. M. Daxnera. Bol to človek, ktorý pochádzal z Tisovca a celý život zasvätil národnému boju. Okrem toho som študoval na prvom slovenskom gymnáziu Martina Kukučína, takže som bol denne konfrontovaný s touto významnou osobnosťou slovenskej literatúry, samozrejme vedel som aj o ďalších významných absolventoch nášho gymnázia. Najmä naše slovenčinárky – panie učiteľky Krajcová a Blahová – nám vštepovali hrdosť na to, že sme z Gemera.

Pred dvoma rokmi ste vstúpili do najvyššej politiky, a to hneď na post prvého podpredsedu strany. Predtým ste však neboli ani poslancom, ani inak stranícky známym politikom. Druhá vec je, že svoju šancu ste využili a stali ste sa jednou z dvoch mediálne najznámejších tvárí strany. Kedy ste vstúpili do SNS a za akých okolností ste sa stali podpredsedom? Aká teda bola vaša cesta k najvyšším straníckym pozíciám v SNS?

Danko Michelko SEPrvé dotyky s politikou som získal v roku 1998, keď som pracoval v kancelárii ministra obrany Jána Siteka; práve vtedy som naplno nahliadol do politickej kuchyne. Videl som do vzťahov medzi výkonnou mocou a, samozrejme, hlboko som vnímal aj stranícke zázemie politiky. Potom som sa však venoval svojej osobnej právnickej kariére, vybudoval som si prosperujúcu advokátsku kanceláriu a až v roku 2007 som oficiálne vstúpil do SNS. Môj motív bol veľmi jednoduchý – som človek z praxe, ktorý sa sám vypracoval, a niektoré veci v reálnej politike mi už veľmi prekážali, nedokázal som sa na to iba tak dívať. Nechcel som len doma nadávať a frflať. Ak chce človek niečo skutočne zmeniť, nemôže inak, len vstúpiť do tej politiky. V roku 2008 som sa stal okresným predsedom v Bratislave I. a bol som nominant strany v rôznych ústredných volebných komisiách, zároveň som bol členom ústavnoprávnej komisie na zmenu ústavy a obmedzenia poslaneckej imunity, pôsobil som ako poradca poslancov. Tým som sa dostal do povedomia, a preto pre ľudí z vnútra SNS moja nominácia nebola taká prekvapujúca. No a keď som vstúpil do politiky, tak som pochopil, že ak má SNS uspieť, je potrebné priniesť isté nové prvky, ktoré majú šancu osloviť aj mladých ľudí. A aj moja pozícia bola nakoniec akýmsi výsledkom dlhodobejšej diskusie v strane. V SNS sa stalo to, že zodpovední ľudia v strane si uvedomili, že moc sa medzi rovesníkmi odovzdáva bojom a medzi generáciami akosi prirodzene. SNS je štandardná strana, v ktorej nastala generačná výmena s výhľadom, že môžeme budovať nový tím na 5 až 10 rokov. Môj cieľ pri vedení strany je veľmi jednoduchý. Staviam na pragmatizmus, jednoduchý sedliacky rozum s cieľom pomôcť ľuďom. Mám pocit, že ľudia, ktorí sú vo funkciách, málokto z nich zažil skutočný život, málokto vie, čo je to stáť v podateľni, platiť kolky, stáť u lekára, skrátka, čo trápi skutočných ľudí.

● Vráťme sa k snemu SNS, ktorý zvolil nové vedenie strany. Vzniklo okolo toho viacero dohadov, napríklad, že bývalý predseda a súčastný čestný predseda Ján Slota si ponechal právo veta. Anna Belousovová hovorila, že budete len figúrkou v Slotových rukách. Aká je teda skutočnosť?

Je pravda, že médiami prebehli takéto správy. Realita je však taká, že som predseda SNS so všetkými kompetenciami, aké mal predchádzajúci predseda, a nikdy ani nebola žiadna debata o tom, že by čestný predseda mal mať právo veta v štruktúrach. Bola to jednoznačne správa, ktorá mala poškodiť SNS. Bol to premyslený krok, ako znevážiť racionálne rozhodnutie generačnej výmeny. Keď už nevyšlo to, že sme sa nerozložili a nehádali ako iné strany, tak táto správa mala vniesť do obrazu SNS takéto falošné tony. Ešte raz teda zdôrazňujem, že som predseda s plnými kompetenciami. Čo sa týka predsedníctva, v zmysle stanov má predseda právo kooptovať si ľudí, ktorých uzná za vhodných. Dnes sú to predsedovia krajských organizácií, okrem toho budem ešte kooptovať zástupcov odborných kruhov a proporcionálne aj zástupcov jednotlivých regiónov.

● SNS zmenila aj počet podpredsedov – namiesto štyroch má ich len troch. Po mediálne nie príliš viditeľných podpredsedoch Ikrénim a Petkovi teda nastupuje nová generácia. Aké sú očakávania od ich práce? Majú aj pridelené nejaké portfólio?

Pamätám si na váš komentár po sneme SNS, kde ste konštatovali, že po sneme SNS v roku 2010 je vo vedení strany len jedna známa tvár – jeden z podpredsedov Rafael Rafaj – a pýtali ste sa, čo prinesie nový prvý podpredseda. Takže – každý si je strojcom svojho šťastia. Dôležitá teda nie je formálna funkcia, ale ochota pracovať. Je to pre nových podpredsedov výzva. Podpredsedovia majú jasne rozdelené témy, ktoré majú komunikovať, je len na nich, ako na sebe budú pracovať, pomôžem im, aby na svoju prácu mali vytvorené čo najlepšie podmienky, aby mohli mediálne rásť, aby sa ďalej zdokonaľovali v politickej komunikácii a verím, že aj ja osobne budem pozitívnym príkladom pre týchto podpredsedov. Musíme prísť s novými témami a aj s novým spôsobom, akým budeme oslovovať voličov. Musíme jasne povedať ľuďom, že je tu nová štandardná SNS, ktorá dokáže osloviť nových voličov.

Dvaja noví podpredsedovia Roman Stopka a Milan Frič boli dosiaľ krajskými predsedami...

Danko foto 9Áno, noví podpredsedovia sú výsledkom kariérneho rastu v rámci strany, obaja boli úspešnými predsedami krajských organizácií, je teda len prirodzené, že sa posunuli o stupeň vyššie. Navyše sú o generáciu mladší než predchádzajúca generácia podpredsedov. Budujeme tím, ktorý v horizonte piatich až desiatich rokov predostrie jasnú víziu a koncepciu a bude pripravený byť dôstojným partnerom komukoľvek na slovenskej politickej scéne.

● Ako sa zmení programové smerovanie SNS. Doteraz bolo ťažiskom programu SNS vymedzovanie sa voči agresívnej politike maďarských strán, voči provokáciám maďarských strán i politike oficiálnej Budapešti. Ukazuje sa však, že to už dnes nestačí. S akými inými agendami chce SNS predstúpiť pred voličov?

Len naša politická konkurencia chcela, aby sme tak vyzerali. My máme podchytené  všetky relevantné oblasti, len sa nám ťažko mediálne presadzujú. Samozrejme, problémy s MR sú a sú reálne. Je tu maďarská ústava, zákon o občianstve, pokus o rozdávanie volebného práva v okolitých štátoch. Podľa nás je však dnes najväčším problémom Slovenska voči EÚ ožobračovanie Slovákov a jasné, až bezhlavé vzdávanie sa kompetencií na národnej úrovni, ďalej je to koncept multikulturalizmu, ktorý narúša hodnotový systém v Európe. Viackrát som povedal, že budem za EÚ, ak bude mať Slovák taký dôchodok ako Nemec. Nemali by sme podporovať Grécko, keď bolo usvedčené z klamstva. Aby však bolo jasné. My nehovoríme nie EÚ ani euru, my hovoríme, že EÚ je zrelá na rekonštrukciu, my hovoríme, že EÚ je dnes dinosaurus, ktorý nedokáže efektívne riešiť problémy, pred ktorými dnes EÚ stojí. Kritika EÚ neznamená jej odmietanie, ale zaslepovanie si očí pred jej problémami je cestou do pekla. Aj súčasný návrh zákona o európskych politických stranách svedčí o tom, že sa priam bezhlavo vzdávame vlastnej suverenity a nemôžeme prijať situáciu, že sa staneme členom spolku, kde budú rozhodovať o nás bez nás. My a naši partneri v zahraničí hovoríme o inej Európe – o Európe národov, kde budú jasné pravidlá a aj sankcie, napríklad aj pre krajiny, ako je Grécko. Je podstatné, aby bol úplne akceptovaný princíp subsidiarity, ak teda bude mať EÚ v kompetencii bezpečnosť, správu jednotnej meny, ale potom nech máme aj porovnateľné platové a sociálne štandardy. Dnes však niekomu vyhovuje , že máme 700-eurové platy a 300-eurové dôchodky. Potom nás pani Merkelová a pán Schulz chvália. Nemôže to však tak byť dlhodobo, že budeme malý národ, ktorému stačí kôrka chleba. Preto ani neberiem argument, že všade v Európe sa znižujú platy a u nás sa nedá pomôcť učiteľom. Iste, platy sa znižujú, ale z akých úrovní. Kým inde boli platy v tisícoch eurách, u nás nie je ani na dorovnanie.

● V tomto máte veľmi podobnú agendu so stranou SaS.

Nemáme podobnú agendu ako strana SaS. My zásadne odmietame dekriminalizáciu marihuany, homosexuálne partnerstvá, okrem toho sa SNS jednoznačne hlási ku kresťanským princípom, na ktorých stoja dejiny Európy. Na rozdiel od SaS si veľmi jasne uvedomujeme, že Európa sa bude musieť vyrovnať s problémom islamizácie. Nemôžeme prijať dnešný úzus, že akýkoľvek prisťahovalec do Nemecka, Francúzska či Británie sa má lepšie ako človek, ktorý denne pracuje osem hodín len preto, aby neboli sociálne nepokoje. Napriek uvedenému sú aj prieniky tém, akými sú euroval, otázky, ale i iné ekonomické témy. SNS je vlastenecká strana a bude spolupracovať s každým, kto uprednostní vlastenectvo pred „kolenačkovou“ politikou voči Bruselu.

● A aké vidíte najväčšie problémy v domácej politike ?

Je to najmä export ziskov. Každý rok zo Slovenska vyvezieme okolo13 miliárd eur nemeckým, francúzskym či iným západoeurópskym akcionárom. Aj preto som otvoril tému týkajúcu sa predaja SPP. Máme možno poslednú šancu znova získať do slovenských rúk tento strategický podnik.

Danko foto 8● Banky majú na Slovensku osobitný bankový odvod, ktorý je mimochodom druhý najvyšší v EÚ po Maďarsku.

Takéto tvrdenia majú oklamať občanov. Zastavme sa pri spôsobe zdaňovania. Ten je nastavený na tých najchudobnejších a na žmýkaní slovenských podnikateľských subjektov. Pritom som očakával opak. Čakal som žmýkanie tých najbohatších, miliardárov, či už fyzických osôb alebo monopolov .

● Ale však sa znova zaviedlo progresívne zdaňovanie fyzických osôb.

Ja nie som za to, aby sa príjmy fyzických osôb progresívne zdaňovali, aby sa trestalo za úspech. Ja hovorím o zdaňovaní monopolov. Zdaňovanie tejto vlády dnes ničí slovenskú ekonomiku a občanov Slovenska.

● Teda niektoré sieťové odvetvia majú mať osobitný odvod ?

Ja ich vymenujem. Osobitne by sa mala zdaňovať banková oblasť, energetická oblasť, telekomunikácie a obchodné reťazce. Keď sa niekto oháňa tým, že má najväčší odvod na banky, tak opakujem – klame.

Druhý najväčší...

Samozrejme, viem, že EK v rámci vplyvu týchto operátorov má stanovené mechanizmy na zdanenie bánk, telekomunikačných operátorov, energetických podnikov. Ale Orbán napríklad zdanením telekomunikačných operátorov získal 200 miliónov eur, Španielsko tiež osobitne zdanilo telekomunikačných operátorov a dostalo ďalších až 500 miliónov eur. Na rozdiel od nás tam napríklad už pri privatizácii boli privatizéri zaviazaní, aby svoje výnosy reinvestovali do telekomunikačnej infraštruktúry. Ak by to nedodržali, dodanili by ich. Problémom Slovenska je, že zisky odchádzajú zo Slovenska cudzím privatizérom. Len SPP je dobrý príklad, ako sa 3,5 miliardy eur za desať rokov vyviezlo zo Slovenska. Ak by sa slušne zdanili telekomunikační operátori, ktorí mali v minulom roku zisk vyše 500 miliónov eur, tak máme na platy učiteľom. O tom som informoval aj ich šéfa odborov, dal som mu jasnú kalkuláciu a čakal som od súčasnej vlády, že bude zdaňovať tieto miliardové koncerny. A najzávažnejšia je pre mňa v tomto smere kauza SPP.

Je známe, že ste napísali v tomto duchu otvorený list premiérovi, ako sa však dostať k peniazom za minoritný, 49-percentný podiel v SPP. Stále počúvame, že sa šetrí, nie sú peniaze, musíme plniť maastrichtské kritériá, lebo inak by sa nám veľmi predražila dlhová obsluha a podobne. Kde teda peniaze na odkúpenie tohto podielu vziať?

Čo sa týka prostriedkov, dnes je to tak, že vývoz ziskov súkromných nadnárodných spoločností je približne rovnako veľký ako výška nášho rozpočtu. Pritom štát má dnes len jediný makroekonomický nástroj na to, ako to riešiť – zdaniť to osobitnou sadzbou dane. Ak nebudeme mať reálny podiel z takýchto ziskov, nebude môcť nastať reálne zlepšenie ani v našej spoločnosti. Chcem sa však osobitne pristaviť pri predaji SPP. Je všeobecne známe, že francúzski a nemeckí akcionári sa rozhodli odpredať svoj podiel v SPP. Nevie sa presná cena, hovorí sa však o sume 2,5 miliardy eur. Ak by mala vláda záujem stabilizovať verejné financie, tešila by sa, že za taký relatívne malý peniaz by mohla získať celé SPP. Treba si uvedomiť, že suma, za ktorú sa SPP predáva akcionárom, sa vo výnosoch vráti v priebehu štyroch rokov. Tešil som sa, že vláda si uplatní predkupné právo, bohužiaľ vidím, že slovenská vláda potichu rešpektuje, že tieto akcie kúpi od Francúzov a Nemcov česká finančná skupina. Ak by sme získali SPP, získali by sme silný makroekonomický nástroj, zároveň by sa zisky z produkcie podniku nevyvážali do zahraničia. Okrem toho na SPP sú napojené podnikateľské subjekty a domácnosti. Ak by napríklad chcela vláda pomôcť dôchodcom, stačilo by, aby zagarantovala cenu plynu pre dôchodcov povedzme na polovicu.

Kde by však vláda zobrala 2,5 miliardy eur?

Veľmi jednoduchá otázka. Nedávno slovenská vláda emitovala dlhopisy s veľmi dobrým úročením za 1,2 miliardy eur. Ak by sme na účel odkúpenia akcií SPP emitovali dvanásťročné dlhopisy, tak za štyri roky sú splatené a ďalších osem rokov by slúžili na vykrývanie deficitu. Keď traja 38-roční „chalani“ vedia dať dokopy 2,5 miliardy eur, nie je možné, aby to nedokázal štát. Je množstvo subjektov, DSS, banky a mnoho iných. V tejto súvislosti by som rád dal do pozornosti, že bez problémov si vieme na kapitálových trhoch požičať 5 miliárd eur na Grécko, ale neviem si požičať na SPP?

● Je tu však deficit do 3 percent HDP, ktorý nesmieme prekročiť, lebo by to radikálne zvýšilo obsluhu nášho dlhu. Dnes sme si požičali za 3-percentný úrok, keď bolo všetko makroekonomicky v poriadku, ale ak by sme pustili deficit, úročenie vy mohlo vystúpiť na smrtiacich 6 až 7 percent a navyše by prišli aj sankcie pre čerpanie eurofondov.

To by však bola investícia, takže to by problém byť nemal. Sme pápežskejší než pápež, prečo by práve Slováci mali mať deficit pod 3 percentá HDP, keď všetci naokolo majú a budú mať podstatne vyšší deficit. Čo je lepšie mať vyšší deficit a akcie SPP, ktoré sa nám vo výnosoch rýchlo vrátia. Radšej prejeme dlh alebo budeme investovať? Navyše, garancia cien plynu na rok je smiešna. Moje deti tu budú ešte desaťročia a ja nechcem, aby cenu plynu ovplyvňovali finančné skupiny. V roku 2008 povedal na tlačovej besede premiér Fico, že privatizácia SPP bola najväčšia lúpež. Ako by dnes nazval to, čo sa chystá? Mikloš predal SPP za 4 miliardy eur. Dnes sa ten istý podiel predáva za 2,5 miliardy. Ako by Fico dnes nazval to, čo sa plánuje urobiť? Pritom ešte v januári dnešný premiér hovoril, že urobí všetko preto, aby sa SPP vrátila do štátneho vlastníctva.

● A čo obchodné reťazce? Tie majú veľmi predátorské praktiky, rôzne zaknihovacie poplatky a podobne. Nebola by cesta toto riešiť?

Obchodné reťazce sú samostatná téma. Majú rôzne techniky, ako sa vyhnúť plateniu daní. Pred koncom roka stiahnu kvantá tovarov do logistických skladov, čím sa vyhnú daniam. Preto navrhujeme dane z obratu. Ak firma dosiahne istý obrat, bude zdanená. Vo svete sa tieto dane volajú dane Robina Hooda, my by sme ich mohli nazvať jánošíkovskými daňami. Okrem toho by sme zaviedli kvóty na slovenské poľnohospodárske výrobky rovnako, ako sme chceli presadiť aspoň 20-percentný limit na hranosť slovenskej hudby v rádiách.

S akými stranami v Európe SNS aktívne spolupracuje?

Je to najmä rakúska FPÖ Heinz Christian Strache, ktorý po odchode Jörga Haidera urobil so 4-percetnej strany 20-percentnú patriotickú národnú stranu. Takisto máme úzke kontakty so stranou srbského prezidenta Tomislava Nikoliča. Obaja títo politici majú za sebou ťažkú, ale úspešnú cestu vybudovania spoločensky akceptovaných národných strán.

● Aký je teda strednodobý cieľ strany po najbližších parlamentných voľbách ?

Naším cieľom je stranu stabilizovať a znova ju etablovať ako štandardnú parlamentnú politickú stranu, ktorá bude aktívne a účinne obhajovať národné záujmy Slovenska. SNS musí spojiť všetkých vlastencov, dnes neexistuje ľavica ani pravica je len vlastenectvo.

 

 

 



1 Komentár

  • milan

    toto hovorí blbec . čo sa v moskve klaňal putinovi.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.