Čo urobí nová slovenská vláda s krivkajúcim športom?
Andrej MRÁZ
Všimli ste si podrobnejšie zoznamy registrovaných kandidátov pred voľbami? Skôr nie ako áno. Preto vám trochu pomôžeme, aby ste vedeli, že aj niektorí športovci dobre „šibali“ a to už pred Veľkou nocou. Ba podaktorí si vyšibali nie okrasné vajíčka, ale niečo trvalejšie a hodnotnejšie – miestečko v parlamente.
Z minulosti pripomenieme, že v rokoch 1992 – 2012 boli už v Národnej rade SR tri desiatky bývalých športovcov. Bolo to veľa v šiestich obdobiach či málo? Stav bol ustálený, v laviciach sedeli vždy traja až siedmi známi športovci. Medzi mužmi sa objavili doteraz aj dve ženy, ktoré hodno vymenovať. V rokoch 1992 – 1994 reprezentovala v parlamente SNS hádzanárka Mária Ďurišinová a zopakovala si to aj v období 1994 – 1998, ale už v drese Spoločná voľba. V tom druhom období sedela v parlamentnom kresle za ĽS-HZDS lyžiarka zjazdárka Jana Gantnerová. Odvtedy nijaká žena.
■ LEPŠÍ IMIDŽ
Často si chcela niektorá zo strán zlepšiť a zviditeľniť svoju zostavu známym športovcom, napr. J. Pribilincom, K. Haťapkom, S. Kropilákom, V. Lukáčom... Smer-SD mal vo svojom kádri v rokoch 2006 – 2010 Dušana Galisa, futbalového reprezentanta a trénera Slovana i reprezentácie, ktorý si udržal miesto vo svojom kádri aj v rokoch 2006 – 2010. Takisto sa dvakrát predstavil za tú istú stranu aj Stanislav Kubánek, kolkár a dlhoročný predseda ich zväzu. V tomto novom období bolo najviac športovcov na kandidátke Strany občanov Slovenska, ktorá sa vyhlasovala za stranu športovcov, lenže bola príliš mladá, nová, neskúsená a nedostala sa do parlamentu. Napriek tomu, že si vyhliadla až 17 známejších športových mien, „neskórovala“. Zo všetkých dvanásť strán, ktoré núkali nejakého športovca, sme mohli zaregistrovať ďalších devätnásť mien. Dieru do sveta však neurobili. Ostali piati: D. Galis a S. Kubánek zo Smeru rekordne, už po tretí raz. Zo strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) dobre nepochodil nikto, ani Jozef Plachý, bývalý čs. reprezentant v atletike z 24. miesta, ani Ivan Hrdlička, bývalý futbalový reprezentant ČSSR z 25. miesta, ba ani Gabriela Mlsnová, športová pedagogička, ktorá bola na 28. mieste. Zo strany Most – Híd František Šebej, bývalý pretekár a tréner karate, ako aj Arpád Érsek, tréner reprezentácie a bývalý borec v šerme kordom, z trinásteho a jedenásteho miesta kandidátky svoje miesta obhájili. Máme tu ešte SDKÚ-DS ktorá ponúkala, ale až z 80. a 83. miesta Marcela Matanina Konečného, bývalého maratónca a účastníka OH 2004, aj Františka Halása, bývalého futbalistu mládežníckej reprezentácie a prezidenta FC Nitra, ale ani jeden sa do poslaneckých lavíc nedostal. Jedine KDH nemalo z parlamentných strán na kandidátke športovca. Z výpočtu vyplýva, že na poslanecké miesta má nárok len päť zástupcov ľudu z oblasti športu.
■ PROBLÉMY ŠPORTU
Nikto by zrejme nenamietal, keby ich bolo viac, pretože aj na športovom poli je stále veľa práce a problémov. Náš šport je totiž dlhodobo podvyživený finančne. Nemá vo vláde vážnejšieho a pevného partnera, s ktorým by mohol zodpovedne nedostatky odstraňovať. Nebola a nie je to však chyba vlády. Je to chyba najmä telovýchovnej organizácie, ktorá je roztrieštená a od začiatku jej chýba tzv. strešný orgán, ktorý by bol pre vládu serióznym a odborne kvalitným partnerom.
Úroveň slovenského športu má už dlhé roky klesajúcu tendenciu na všetkých úrovniach, od mládeže, cez školy, až po reprezentáciu vlasti. Bývalá vláda zanechala na stole nový (koľký už?) Návrh na reformy v športe, ale zdvihla sa proti nemu vlna nevôle najmä od menších, menej úspešných i populárnych zväzov. Telovýchovné hnutie preto netrpezlivo očakáva, čo sa s novým návrhom stane. Či ho bude Ficova vláda renovovať alebo si ho ponechá ako podklad na nové návrhy, ktoré bude musieť vypracovať a uviesť do života. V športovom hnutí je rozšírený názor, že nijaká doterajšia vláda sa športovej problematike nevenovala dostatočne, hoci je jasné, že najviac pre šport urobila vláda R. Fica v období, keď mala aj svojho splnomocnenca pre túto oblasť – Dušana Galisa. V tom čase sa urobilo veľa najmä pre mládež, vyrástlo množstvo ihrísk a to by mohlo priniesť svoje ovocie práve v tomto období. Isté je totiž, že telovýchovné hnutie sa potrebuje zjednotiť, brzdy výkonnostného postupu odstrániť a nedostatky, o ktorých sa dobre vie, eliminovať. O koľko rokov sa to podarí?