Výprask opozície je vraj záležitosť nedemokratických pomerov v Rusku. Vo voľbách do ruskej Štátnej dumy sa očakávalo víťazstvo strany Jednotné Rusko, ale málokto predpokladal, že bude oveľa vyššie ako v predchádzajúcich voľbách. Podľa Všeruského centra pre výskum verejnej mienky sa mesiac pred voľbami pohybovali preferencie prokremeľskej strany na úrovni štyridsaťjeden percent. Výsledok septembrových volieb však prevýšil všetky očakávania: Jednotné Rusko získalo 54,2 percenta hlasov, čo znamená, že v Dume získa jasnú ústavnú väčšinu a bude mať o stopäť poslancov viac ako po voľbách v roku 2011. A to aj napriek sankciám, prepadu cien ropy, zníženého výkonu ekonomiky a uťahovania opaskov obyvateľov Ruskej federácie.
Príčiny impozantnej dominancie Jednotného Ruska vidia západné médiá v súlade s marginálnou ruskou opozíciou už tradične „v nedemokratických a neslobodných voľbách“. Táto obohratá floskula by mala byť aj vysvetlením, prečo opozícia utŕžila veľký výprask, keďže ani jedna z opozičných strán, podporovaných najmä Spojenými štátmi, nezískala viac ako dve percentá voličských hlasov.
■ NEVLÁDNE MÚZY
Aj keď Michail Kasianov, jeden z najväčších odporcov Vladimíra Putina, nazval svoju stranu vznešene Parnas – podľa sídla antických múz a delfských veštkýň – máločo mu to pomohlo. Jeho zoskupenie volilo len 0,7 percenta voličov. Pravda je totiž (ako obyčajne) iná, ako to prezentuje Západ a médiá hlavného prúdu. Navyše, ruský prezident sa na eventualitu spochybňovania volieb do Štátnej dumy náležite pripravil. Do volebných miestností dal inštalovať internetové kamery a na čelo ústrednej volebnej komisie postavil uznávanú nezávislú aktivistku Elu Pamfilovovú.
Napriek dôrazu Kremľa na transparentnosť volieb, v niektorých volebných okrskoch porušenia zákona zaznamenali. Udiali sa však v takých marginálnych rozmeroch, že to nemalo takmer žiadny dosah na volebný výsledok. Napokon, priebeh nijakých volieb na svete nie je stopercentne čistý.
Výzvy ukrajinského parlamentu Bezpečnostnej rade OSN a medzinárodným organizáciám, aby neuznali legitimitu volieb do ruskej Dumy, sú len politickým gestom v rámci napínania svalov. Voľby sa totiž konali aj na Kryme, ktorý na základe všeľudového hlasovania bol začlenený za známych okolností do Ruskej federácie, čo je kameňom úrazu vo vzťahoch Ruska a Ukrajiny.
■ PRÍČINY A SÚVISLOSTI
Analytici ruských volieb sa zhodujú v tom, že katastrofálny neúspech opozičných strán spočíva v tom, že sa tieto strany stavali odmietavo ku krymskému referendu, že staré tváre opozície ako Javlinský, Ryžkov a Kasjanov okrem hesiel volajúcich po zmene na čele Ruska neponúkli voličom takmer nič. Drvivá väčšina voličov považovala lídrov strán Jabloko a Parnas za zradcov národa práve pre negatívny postoj v otázke Krymu a orientáciu na nepopulárny Západ.
A prečo zvíťazilo Jednotné Rusko vysoko na body? Podľa politológa Vitalija Tretjakova to bola podpora Vladimíra Putina, ktorý je symbolom ruského vlastenectva aj znovu nadobudnutého sebavedomia a po jeľcinovskom chaose je dôsledným zástancom národných záujmov. Dôležitým faktorom bolo aj to, že táto strana, podobne ako samotný Putin, dokázali oživiť svoju personálnu politiku novými mladými tvárami, čo sa ukázalo v podmienkach ekonomickej krízy a v konfrontácii s útočnou americkou politikou ako dobrý ťah.
■ ROZHOHUJE VLASTENECTVO
Do istej miery zohrali na počudovanie pozitívnu úlohu vo voľbách do Štátnej dumy aj sankcie Západu uvalené na Rusko a krivdy spôsobené ruským športovcom na olympiáde v Riu, ktoré stmelili národ okolo charizmatického prezidenta a strany Jednotné Rusko a vyhodili z kola von prozápadnú opozíciu. A súvislostí by sa našlo aj viac.
Vladimír Putin je obratný politik – jeho príklon k pravoslávnej kresťanskej viere a ruskej histórii aj rozhodné postoje v zahraničnej politike mu na rozdiel od mnohých európskych politikov prinášajú všeobecnú obľúbenosť národa, pre ktorý je vlastenectvo na hierarchickej stupnici hodnôt vyššie ako blahobyt. Kto tieto veci nevníma a robí z Putina autoritárskeho vodcu sovietskeho typu, dopúšťa sa omylu alebo zámerne kamufluje realitu. Z ruskej reality vyplýva, že len máloktorý národ dokáže znášať rôzne útrapy a rôzne krízy tak ako Rusi. Pre nich je štát (široká ruská krajina) fundamentom národnej existencie.
Ľudovít ŠTEVKO – Foto: archív
