Aj v Matici slovenskej sa našli odvážni kritici komunistického režimu
Vtedy v chladnom novembri 1989...
Claude BALÁŽ
V týchto dňoch sme si pripomínali pohnuté udalosti spred dvadsiatich štyroch rokov, ktoré odštartovali demonštráciou bratislavských vysokoškolákov 16. novembra a známymi udalosťami 17. novembra 1989 v Prahe na Národní třídě. Masové vystúpenia nespokojných občanov a neskorší generálny štrajk boli začiatkom konca skorumpovaného a neschopného komunistického režimu vo vtedajšom Česko-Slovensku.
Tieto udalosti neobišli ani Maticu slovenskú. Jej niektoré vtedajšie postoje sú dodnes zahalené rúškom tajomstva alebo sú len paušalizované, že sa vraj prihlásila k obrodnému procesu. Dlhé roky po druhej svetovej vojne jestvoval v rôznych podobách neverejný a skrytý boj o moc medzi provinčným konzervatívnym matičným Martinom, kde sídlila väčšina matičných inštitúcií, a Bratislavou, kde sídlil jej predseda. Odraz týchto bojov a sporov sa prejavil aj v prednovembrových a ponovembrových časoch.
■ PREVRACANIE KABÁTOV
Snahy vtedajšieho vedenia Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Slovenska nájsť taký model riešenia kritickej situácie, ktorý by nepoškodil a neohrozil jej členov a funkcionárov, nadobudol v tom čase rôzne podoby. A tak sa lavírovalo, transformovalo, novelizovalo a robilo všetko možné i nemožné, ale udalosti sa už zvrátiť nedali. Vôľa ľudu, demonštratívne a masovo prejavovaná na námestiach a v celej verejnosti, už nedovoľovala prijať hanebné kompromisy. Nijaký červený Mníchov, komunistická strana a jej členovia sa neodvratne prepadali na smetisko dejín. Ale tí opatrnejší hútali a chceli sa poistiť, veď čo keby sa karta obrátila. A tak matičné stranícke organizácie ešte aj po 17. novembri vydávali vyhlásenia uverejnené vo vtedajšej v dennej tlači ako stanovisko, v ktorom „... odmietajú protisocialistický obsah pouličných vystúpení a vyhlasujú svoju podporu ceste prestavby a demokratizácie pod vedením komunistickej strany, a nie opozičných zoskupení, ktoré sa prestavbovým slovníkom snažia získavať priaznivcov pre svoje ambície, teraz najmä v radoch mládeže a inteligencie...“
Reakcia na takéto stanoviská nedala na seba dlho čakať. Už o dva dni neskôr na masovom mítingu v Bratislave na Námestí SNP pred desaťtisíc účastníkmi Milan Kňažko prečítal vyhlásenie, ktoré prijali pracovníci Matice slovenskej v Bratislave a Miestneho odboru MS v Bratislave:
Matica slovenská, naša najstaršia kultúrna inštitúcia, už hneď od svojho založenia, stála vždy na čele kultúrnych a národných snažení slovenského národa. Vznikla z najvlastnejšej podstaty nášho ľudu i jeho nemalých obetí. Po jej násilnom zrušení uhorskou vládou jej funkciu prevzali tí, ktorí hnaní žitia nevôľou za prácou a chlebom odišli do ďalekej cudziny. Americkí Slováci vtedy hovorili a bojovali menom svojho národa, keď tento bol vtedajšou ozbrojenou mocou umlčaný a potlačený. Teraz však národ prehovoril aj doma! Sám za seba! Deformácie za posledné desaťročia postihli tvrdo aj Maticu slovenskú, prestali pracovať jej miestne odbory, zobrali jej pôvodný symbol, tradičný symbol národa i jej styky so státisícmi zahraničných Slovákov. Je však radostné vidieť, že národ náš sa prebudil z dlhého mlčania a hovorí to, čo si skutočne myslí. Sme plne za slobodné voľby, za demokratické práva všetkých občanov, za skutočné federatívne usporiadanie nášho štátu, za navrátenie tradičného národného znaku, zástavy i národnej ústavy. Sme preto s vami, sme so svojím národom tak ako v minulosti i v týchto chvíľach!
Bratislava 26. 11. 1989, pracovníci Matice slovenskej v Bratislave a Miestneho odboru MS v Bratislave
Tento text doteraz nebol nikde publikovaný. Ako protireakciu začalo vtedajšie vedenie Matice slovenskej v Martine vyšetrovanie a zisťovanie, ktorí bratislavskí matičiari boli iniciátormi tohto vyhlásenia, lenže na zostavenie previerkových komisií, ako to bolo po roku 1968, už nebol čas. Rýchlo sa rútiace udalosti, ktoré nebolo možné zvrátiť, nedovolil prijať postih. Naopak, radoví matičiari sa aj v Martine postavili za obrodný proces a svoje zmýšľanie verejne vyjadrili na spontánnych a nezabudnuteľných celomatičných zhromaždeniach v tradičných priestoroch Zlatej nite v novej budove MS na Hostihore. Podľa hodnotenia časopisu Dilema „... ešte aj v decembri 1989 viacerým z vtedajších prominentov Matice slovenskej veľmi záležalo na dobrej boľševickej povesti Matice slovenskej...“, a tak nominovali na mimoriadny zjazd KSS svojho delegáta (Miroslav Bielik), ktorý bol potom zvolený aj za člena Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.
Autor je jeden z iniciátorov a signatárov Vyhlásenia bratislavských pracovísk MS.