Diskusie a polemiky o znenie preambuly slovenskej ústavy sú opäť na programe dňa
Jozef HAJSTER – Foto: archív SNN
V nedávnej minulosti sme zaznamenali snahy o Ústavy SR. Nejde len o jej paragrafové znenie, ale aj o preambulu. Neprekvapuje, že Most – Híd, ale aj SaS navrhovali, aby v nej boli ako štátotvorní subjekt uvedení občania namiesto národa. Odporcom súčasného znenia je tŕňom v oku aj jej odvolávanie sa na dedičstvo sv. Cyrila a Metoda. Zarážajúce je, že medzi pripomienkami a názormi sa objavili aj také, ktoré tvrdia, že nijaké také dedičstvo neexistuje. Lebo podľa nich sa nič z toho, čo vierozvestcovia na Veľkú Moravu priniesli a zaviedli, do súčasnosti neprenieslo.
Je smutné a nepochopiteľné, že na Slovensku je tak veľa odporcov nášho najstaršieho národného, štátneho a kultúrneho dedičstva. Už pri diskusiách a sporoch, ktoré prepukli okolo inštalácie sochy Svätopluka, sa ukázalo, že podľa slovenských kozmopolitov sú jediným dedičstvom z čias Veľkej Moravy akurát tak archeologické vykopávky. Keby išlo o ojedinelé názory, bolo by ich možné odbaviť mávnutím ruky. Odporcovia cyrilo-metodskej tradície význam tohto historického dedičstva pre súčasnosť však interpretujú veľmi mechanicky, a to tak, že ak existuje, tak malo v nezmenenej forme pretrvať až do súčasnosti. Chytajú sa aj slovíčok, keď tvrdia, že kresťanstvo na naše územie nepriniesli sv. Cyril a Metod, ale že tu bolo aj predtým, a preto by sme ich nemali označovať za vierozvestcov.
Isteže, kresťanstvo tu bolo už pred nimi a Pribina dal postaviť prvý kresťanský chrám ešte pred vznikom Veľkej Moravy. Podstatné je však to, že pôsobenie vierozvestcov znamenalo vo viacerých smeroch prelomovo vyššiu kvalitu, preto je historickým medzníkom.
■ PANTEÓN ZAKLADATEĽOV
Aj keď nie sme dedičmi hlaholiky, z pohľadu dejín Slovenska je podstatné to, že Cyril a Metod vytvorili písmo, ktorému rozumel ľud žijúci na tomto území, že sa staroslovenský jazyk stal aj štvrtým liturgickým jazykom, že zriadili arcibiskupstvo a do staroslovenčiny preložili Bibliu. Z hľadiska dejín a aj súčasnosti je z tých dávnych čias podstatné aj to, že Svätopluk vytvoril ríšu, ktorá mala v tom čase v našom stredoeurópskom priestore významné postavenie. Položili tak základy našej národnej a štátnej identity, aj keď vieme, ako kruto sa Svätopluk zachoval k Rastislavovi aj k nasledovníkom sv. Cyrila a Metoda. Súčasné znenie preambuly slovenskej ústavy je preto potrebné skôr doplniť o formuláciou s odvolaním sa aj na dedičstvo Svätopluka či Pribinu.
Podstatné je to, že tak v oblasti štátnosti, náboženstva, jazyka aj kultúry a dokonca i práva už v deviatom storočí položili sv. Cyril a Metod, ale aj Pribina, Rastislav a Svätopluk také pevné základy našej identity, že i napriek najrôznejším historickým peripetiám, zákrutám a križovatkám pretrvali stáročia a v čase národného obrodenia bolo na čo nadväzovať. Historickým vyústením tohto dedičstva je vznik samostatnej Slovenskej republiky. Preto si zakladatelia našej národnej a štátnej identity zaslúžia adekvátnu úctu. Jej prejavom malo byť aj pripravované súsošie sv. Cyrila, Metoda a Gorazda na Hurbanovom námestí v Bratislave. Jej osadenie je aktuálne reálne ohrozené.
■ DOTVÁRANIE IDENTITY
Z hľadiska slovenskej ústavy je podstatný postoj k slovenskej štátnosti. Iné národy si ju konštituovali oveľa skôr a podobné problémy už majú za sebou. Až po vzniku prvej Československej republiky sme sa konečne z Felvidéku aj oficiálne stali Slovenskom. Žiaľ, nerovnoprávne postavenie Slovákov a Slovenska pokračovalo aj v bývalom Československu a dotváranie našej národnej a štátnej identity tým bolo naďalej brzdené. Slovensko má teraz konečne možnosť dobiehať zameškané. Platí to aj o dedičstve vierozvestcov, ktorému je potrebné dať ten význam, aký majú pre našu súčasnosť. Ak odporcovia v tejto súvislosti zlomyseľne či posmešne hovoria, že ide o doháňanie toho, čo Slovensko premeškalo v európskom národno-buditeľskom 19. storočí, je to pravda. Dotváranie národnej a štátnej identity v žiadnom prípade neznamená uzatváranie sa do seba či izoláciu od vonkajšieho sveta, pretože národná orientácia a svetovosť sa v zásade nevylučujú.
S cyrilo-metodským dedičstvom súvisí aj otázka vlastenectva. Podľa kozmopolitov by slovenské vlastenectvo v 21. storočí malo byť maximálne zmesou či priesečníkom národného a európskeho rozmeru, ba niektorí dokonca tvrdia, že by sme mali budovať európsku identitu namiesto slovenskej, lebo tá je už podľa nich prekonaná. Takéto „vlastenectvo“ by však nebolo nič iné ako nepodarený mačkopes.