HUMORESKA
Milan ZEMO
Maturoval som pred 34 rokmi. Ešte pred skúškou dospelosti sme mali možnosť podať si prihlášku na vysokú školu. Náš spolužiak na vyššie vzdelanie nemal závity. Bol síce veľkoústym frajerom a tĺkom, ale ani bohatstvo rodičov v jeho prípade nezohrávalo žiadnu úlohu (tatko v Slovliku, mamina na colnej správe...).
Alma tochter, teda triedna učiteľka, ho na vyššie štúdium už pred maturitou neodporučila. Mrdol plecom a povedal sťa Pacho, hybský zbojník: „Nevadí, kone netreba.“ Prihlášku si podal, lenže na vysokú školu ho bez maturity nezobrali.
Minister školstva Čaplovič sa teraz borí s opačným problémom. Na „výšku“, najmä takú ponovembrovú, berú všetkých... Vrátim sa však k spomínanému viťúzovi. Trpák neprijatý. Kade chodil, tade vykrikoval, že za všetko môžu politické dôvody. Jeho rodičia nie sú komunisti. Ešte k tomu sú aj bohatí. Tak mu to vraj ako potomkovi buržujov dali „červení“ vyžrať. V septembri na opravnom termíne potichu zmaturoval s riadne odretými ušami. Po roku sa opäť hlásil na vysokú školu. Nedostal sa. Pri ďalšom odvolaní okrem politického útlaku pridal tvrdenie, že prijímacia komisia je skompromitovaná. Nevedel, ako a kto ju skompromitoval, ale just musela byť, lebo si vôbec nevšímala jeho geniálnosť. Napokon v povestnej študentskej krčmičke Ponorke, hneď vedľa budovy bratislavskej UK, sa mi lejúc slzy do krígľa piva priznal, že na „príjimačky“ išiel len preto, aby to nevyzeralo hlúpo, že chodil na gymnázium a na vysokú nepôjde.
Rok sa striedal s rokom. Vždy podal prihlášku a na vysokú školu sa nedostal. Stretol som ho po vari štvrť storočnici. Zarezával som v súkromnom médiu ako taký nádenník. Unavený a vystresovaný som hľadel na usmiateho a dobre živeného exspolužiaka v úchvatnom obleku. Z recesie som sa spýtal: „Na prijímačky, jeho duševná svätosť?“ Nonšalantne odvetil: „Áno, bratku.“ Na otázku, či nie je neskoro, lebo po prevrate disidentovi podvedomia diplom netreba, predniesol pamätnú vetu: „Nikdy nie je neskoro, aby pochopili génia.“
Pán Čaplovič, tak aj preto vám držím palce s vašou reformou školstva. Pokorne prosím, aby sa už neopakovala na Slovensku prax, že ľavicový sociológ opravuje bojler a jeho vysokoškolský pravicový kolega varí v školskej družine. Neželám si ani, aby psychológovia riadili servis toaliet na letisku. Dosť mi je proti srsti, keď inštalatéri prednášajú politológiu a k exekútorom nastupujú „najdrsnejší“ z masmediálnej komunikácie a z odboru ekumenizmus v praxi. Ak máte iný názor, hoďte po mne kameňom.