Demografia podľa „zlatej miliardy“


Blíži sa zákaz slovného spojenia matka a otec

Demografia podľa „zlatej miliardy“

Nikolaj MALIŠEVSKYJ  Preklad PhDr. Jozef MIŽÁK, Tibor KOREČKO Zdroj: www.fondsk.ru               

Správy o tom, že vládne kruhy Veľkej Británie už vydali vyhlásenie o podpore homosexuálnych partnerstiev a sú pripravené v oficiálnych dokumentoch zameniť výraz „muž a žena“ termínom „partneri“, „aby chránili práva sexuálnych menšín“, zverejnila západná tlač ešte vlani na jar. Táto zmena terminológie sa uskutočňuje v rámci kampane za legalizáciu manželstiev rovnakého pohlavia.

Aktivisti sexuálnych menšín, za urážlivé napadnutie ktorých trestné právo Veľkej Británie už predpokladá niekoľkoročný trest straty slobody, vyšli s vyhlásením o projekte zákonodarných zmien regulujúcich rodinno-partnerské vzťahy. Z ich uhla pohľadu vraj existujú situácie, v ktorých sa javí používanie termínu „muž a žena“ na označenie manželov „nepríjemným“. Takže podľa The Telegraf v oficiálnych dokumentoch môže byť zakázané používanie slovného spojenia „matka a otec“...

  KRITIKA VIACDETNÝCH

Anglická vláda sa už pred niekoľkými rokmi vrhla s kritikou na otcov a matky, ktorí milujú deti. Podľa názoru vládnych kruhov „hlavnými narušiteľmi spokojnosti a ekologickej rovnováhy sú menovite mnohodetné rodiny“. Štvanica na mnohodetné rodiny na území hmlou zaliateho Albiónu úspešne prebieha už viac rokov. Podľa logiky anglických predstaviteľov „mnohodetné rodiny sa musia považovať za ekologických narušiteľov rovnako ako tí, ktorí jazdia na vysoko výkonných automobiloch alebo sa nezaujímajú o triedenie plastických obalov“. Takéto porovnania sa nachádzajú v správe britského Fondu pre optimalizáciu populácie (Optimum Population Trust), ktoré boli zverejnené ešte v prvej polovici roku 2007. Ako sa doslova hovorí v dokumente, zníženie pôrodnosti „pomôže znížiť produkciu skleníkových plynov“. Pre vyhnutie sa „nezvratným klimatickým zmenám“ autori vyzvali každú britskú rodinu, aby nemala viac ako jedno dieťa!

Na pozadí vymierajúcej Európy je takáto výzva viac ako čudná Keď dvojmiliardová Čína zaviedla politiku „jedna rodina – jedno dieťa“, ešte sa to dalo pochopiť. No keď sa „preľudnenia“ z dôvodu zhoršenia ekológie obáva šesťdesiatmiliónové Anglicko, vyvstáva otázka o psychickom zdraví národa, ale najmä jeho vlády.

SOCIÁLNY DARWINIZMUS

V hmlistom Albióne sú už storočia znepokojení tým, ako odľahčiť hospodárstvam s „nepotrebným obyvateľstvom“ . Aj keď si mnohí myslia, že sociálny darwinizmus sa zrodil v Anglicku ako následok Darwinových teórií na spoločnosť, v skutočnosti to bolo naopak: „Otec zakladateľ“ pripísal prírode také trendy, ktoré prevládali v britskej spoločnosti...

V 19. storočí v Anglicku riešili vážnu politickú otázku: Čo robiť so susedným Írskom? Táto krajina, ktorú kedysi dobyli Briti, nielenže sa nelíši veľkosťou a klímou od krajiny jej dobyvateľov, ale ako tvrdia vedci, v mnohom ju aj prekonáva. Obyvateľstvo na začiatku 19. storočia bolo v obidvoch krajinách približne rovnako veľké. Íri sa zle správali k Angličanom, čo nie je ťažké pochopiť: Angličania boli ich okupanti. Nastal zaujímavý jav. Do konca 19. storočia bolo Írsko jediná európska krajina, kde počet obyvateľov nevzrástol. Naopak, výrazne sa znížil – z desiatich na tri milióny! V roku 1846 tu vypukol hrozný hladomor, ktorý zabil viac ako milión ľudí. Ale v tom istom roku z Írska vyvážali do Anglicka zrno a mäso. Anglická vláda tomu nebránila. Práve naopak, takýto obchod podporovala. Ku koncu storočia prestalo byť Írsko pre Britániu hrozbou. V Írsku ostali len tí, ktorí boli priamo zapojení do poľnohospodárskej produkcie a nespokojnej „prebytočnej“ populácie tam viacej nebolo...

OSVEDČENÝ MODEL

Podobný postup použila Británia v druhej svetovej vojne v Indii (Bengálsko), kde obyvateľstvo aktívne podporovalo augustovú revolúciu v roku 1942 a Indickú národnú armádu bojujúcu proti britskej koloniálnej nadvláde. Indov donútili znížiť produkciu poľnohospodárskych plodín. Namiesto nich siali bavlnu pre britské námorníctvo. Zároveň sa z Bengálska stal masívny vývozca ryže a obilia a miestnym obyvateľom boli rekvirované všetky dopravné prostriedky – od lodí a áut až po slonov. Následkom bol monštruózny hlad. Podľa rôznych zdrojov zomrelo v rokoch 1942 – 1943 od 1,5 do 3,5 milióna ľudí (navyše niekoľko miliónov obyvateľov zomrelo na úteku od vyčerpania a chorôb v bezvýchodiskovej situácii, keď veľmi neskoro pochopili, že pomoc márne očakávajú). Ale v zázemí impéria sa nemuseli starať – rebelantský región proste vymrel.

Podobným spôsobom ako Británia uplatňovala jeden z modelov zníženia populácie, bežala príprava iného mechanizmu: zníženie pôrodnosti. Krajania autora teórie O prežití druhov hľadali „humánne“ metódy kontroly populácie. V samotnom Anglicku preto podporovali celibát medzi jednotlivými vrstvami. Napríklad medzi učiteľským zborom na fakulte v Cambridge. No potom ekonómovia prišli s inou tézou: prečo znižovať stav takpovediac dobrej časti obyvateľstva? Veď je tu lumpen proletariát, ktorý nie je zapojený do procesu výroby. Možno by bolo lepšie upriamiť sa na ten. Ako huby po daždi sa rozmnožili sociálne hnutia vyhlasujúce, že najhumánnejší spôsob, ako pomôcť dostať zo života tie vrstvy, ktoré nie sú potrebné a nikdy nebudú potrebné, je „podporenie odmietnutia ich množenia“.

Všetko spomenuté má bezprostredný vzťah k súčasnosti. Proces neokoloniálneho energetického a surovinového drancovania krajín bývalého druhého a tretieho sveta Západom sa vyčerpáva. Na jednej strane lúpiť je stále ťažšie (ba stáva sa, že nič neulúpia), na druhej strane – okradnutí po celom svete od Latinskej Ameriky po Áziu stále viac a vytrvalejšie uplatňujú svoje práva a vymierať sa nechystajú. Táto trpko-smiešna paradoxná situácia natoľko zamestnáva vlády prosperujúcich krajín „zlatej miliardy“, že dokonca aj v Londýne si vraj všimli, že neadekvátne obrovský podiel úrovne zdrojov dobývaných na planéte spotrebujú nielen vykorisťované krajiny a kontinenty, ale aj samotná „zlatá miliarda“.

 

 

 



Pridaj komentár