Poézia má rôzne podoby. Môže byť vášnivo milujúca, vtipne rozšantená, ale aj objavne hľadajúca v každodennom živote hĺbky a pravdy, ktoré nás prinútia zamyslieť sa. Práve básne presne a úsporne, no aj výsostne poeticky hľadajúce zmysel našej existencie sú doménou Ireneya Baláža, básnika, publicistu a organizátora literárneho života.
Ireney Baláž sa narodil 15. júla 1944 v Levoči v rodine gréckokatolíckeho farára. Stredoškolské štúdiá absolvoval v českom Duchcove a v Čáslavi a potom pokračoval v štúdiu na Veterinárnej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Košiciach, ktoré však nedokončil. Azda aj preto, že sa v tomto období intenzívne venoval hudbe ako jeden z priekopníkov rockovej hudby na východe Slovenska. Neskôr Ireney Baláž pracoval na propagačnom oddelení Východoslovenských železiarní v Košiciach, v roku 1989 pre vážne zdravotné ťažkosti odišiel na invalidný dôchodok a v roku 1991 sa presťahoval do Bratislavy. Práve v tom čase sa rozhodol publikovať básne, ktoré tvoril už dlhší čas, a po úspešnom časopiseckom publikovaní uzrela svetlo sveta jeho prvá básnická zbierka Fresky. Nasledovali zbierky Anatómia smädu a Prierez tmou. Baláž teraz čoraz častejšie vstupuje na našu literárnu scénu ako kritik a publicista, ale aj ako organizátor a spoluorganizátor literárnych podujatí. Silné duchovné prostredie, v ktorom vyrastal, sa odrazilo aj v básnikovej tvorbe. Vo filozoficky, ale aj impresívne ladených básňach hľadá cez neopakovateľnosť okamihu zmysel našej existencie, úlohu lásky a viery. Môžeme povedať, že svojím filozofickým hlasom z básnického ústrania bez bombastických fráz podáva správu o živote dnešného rozmýšľajúceho človeka, o jeho hľadaniach, nachádzaniach, radostiach aj sklamaniach.
Ireney Baláž v týchto dňoch oslavuje významné jubileum sedemdesiat rokov. V mene milovníkov poézie a slovenskej literatúry mu srdečne blahoželáme!
(mab)