Od vzniku Slovenskej národnej strany uplynulo 145 rokov

Logo SNS Foto: SNS

Martin 18. júna (TASR) - Slávnostný snem Slovenskej národnej strany (SNS) v Martine sa dnes koná pri príležitosti 145. výročia vzniku strany. Predsedníctvo SNS na ňom udelí najvyššie stranícke vyznamenanie – Rad Martina Rázusa a predstaví knihu o histórii strany.

Podľa tlačovej tajomníčky SNS Zuzany Kohútkovej sa najvyššie stranícke vyznamenanie udeľuje osobnostiam, ktoré sa zaslúžili o zušľachťovanie Slovenska, jeho tradícií a kultúry, ako aj osobnostiam SNS za celoživotný prínos pre napĺňanie poslania a cieľov strany. "Rad udeľuje Predsedníctvo SNS maximálne trom osobnostiam v kalendárnom roku. Jeho udeľovanie schválilo Predsedníctvo SNS na XIX. mimoriadnom sneme SNS na Táľoch 6. septembra 2014," uviedla tlačová tajomníčka SNS.

Pripomenula, že Martin Rázus, evanjelický kňaz, slovenský básnik, prozaik, dramatik a politik bol dlhoročným predsedom SNS v medzivojnovom období. "Historicky prvý raz si toto vyznamenanie prevzal z rúk predsedu SNS Andreja Danka fenomenálny herec, bard slovenského divadla i filmu, ako aj poslanec parlamentu za SNS v rokoch 1990-1994 Štefan Kvietik v Liptovskom Mikuláši 31. januára 2015. Rad udelia takisto významnej osobnosti z oblasti slovenskej kultúry a folklóru," dodala Kohútková.

Doplnila, že pri príležitosti 145. výročia vzniku SNS dnes na sneme predstavia aj knihu o histórii strany publikovanú špeciálne pri tejto príležitosti. "Kniha prináša historické súvislosti a fakty, ktoré viedli k založeniu SNS a o jej ďalšom pôsobení v období rokov 1848-1875," podotkla tlačová tajomníčka SNS.

Profil SNS:

Slovenská národná strana (SNS) je najstarším politickým subjektom na Slovensku. Jej vznik sa viaže k dátumu 6. jún 1871, kedy sa v Martine pri príležitosti 10. výročia Memoranda národa slovenského (1861) z podnetu Viliama Paulinyho-Tótha uskutočnila konferencia, na ktorej sa zišli popredné osobnosti vtedajšieho slovenského národného hnutia. Na konferencii sa stretli stúpenci Starej školy slovenskej a pokračovatelia štúrovskej ideovej línie. Delegáti konferencie rozhodli, že Slováci sa zúčastnia na voľbách (12.6. až 12.7.1871) do uhorského snemu so samostatnou politickou stranou a s vlastnými kandidátmi. Konferencia znamenala faktické vytvorenie strany, ktorá dostala názov Slovenská národná strana (SNS). Do roku 1918 bola jedinou slovenskou politickou stranou. Prvým predsedom SNS až do roku 1875 bol Viliam Pauliny-Tóth a tlačovým orgánom boli Národné noviny. SNS sa stala historicky prvým politickým predstaviteľom Slovákov vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku.

Od roku 1878 do začiatku 20. storočia prešla SNS na protest proti narastúcej maďarizácii v Uhorsku do politickej pasivity. Až vo voľbách do uhorského snemu v roku 1901 sa SNS podarilo získať štyri poslanecké kreslá a v roku 1906 počet poslancov za SNS vzrástol na sedem.

Politická aktivita SNS zo začiatku minulého storočia vyústila v roku 1911 do odovzdania dôležitých požiadaviek uhorskej vláde. SNS žiadala dodržiavanie národnostného zákona z roku 1868, uplatnenie slovenského jazyka pri vyučovaní v školách a navrátenie majetku Matice slovenskej (MS). Po odmietnutí požiadaviek predstavitelia SNS prehĺbili spoluprácu s predstaviteľmi českého politického života a oživili myšlienku slovensko–českej spolupráce. Táto spolupráca vyústila do snahy vytvoriť spoločný štát s Čechmi, čo sa podarilo a 28. októbra 1918 vznikla prvá (1918-1938) Československá republika (ČSR).

Po roku 1920 SNS svoj program rozšírila aj na sociálne a hospodárske problémy Slovenska a na potrebu rovnováhy medzi Slovenskom a Českom v rámci ČSR. Začala spolupracovať so Slovenskou ľudovou stranou - SĽS (od roku 1925 Hlinkova slovenská ľudová strana - HSĽS), s ktorou sa zameriavala na autonomistické požiadavky Slovenska. V decembri 1938 sa zlúčila SNS s HSĽS a po roku 1945 až do roku 1989 bola je činnosť zakázaná.

Okrem Viliama Paulinyho-Tótha boli významnými predsedami SNS aj napríklad Matúš Dula (1914–1918) či Martin Rázus (1929-1937).

K znovuobnoveniu činnosti SNS ako národne orientovanej, konzervatívnej, stredopravej strany došlo v decembri 1989. Ministerstvo vnútra SR ju zaregistrovalo 7. marca 1990.

Ustanovujúci snem znovuobnovenej SNS sa uskutočnil 19. mája 1990. Predsedom strany sa stal Víťazoslav Moric. V marci 1991 ho na tomto poste vystriedal Jozef Prokeš. V októbri 1992 za nového predsedu SNS zvolili Ľudovíta Černáka, toho vo februári 1994 vystriedal Ján Slota. V období nezhôd vo vedení SNS v roku 1999 Jána Slotu z funkcie predsedu SNS odvolali. Na čele strany ho nahradila Anna Malíková (od roku 2001 Belousovová). Slota na protest založil novú stranu s názvom Pravá slovenská národná strana (P-SNS) a stal sa jej predsedom. SNS opäť menila svojho predsedu v máji 2003, stal sa ním Peter Súlovský. Ešte v tom istom mesiaci (31. mája) sa konal zlučovací snem P-SNS a SNS, na ktorom za predsedu strany zvolili opäť Jána Slotu, prvou podpredsedníčkou sa stala Anna Belousovová. Od októbra 2012 je predsedom Slovenskej národnej strany Andrej Danko.

V parlamentných voľbách v roku 1990 získala SNS 14,7 percenta hlasov a mandát 22 poslancov v Slovenskej národnej rade (SNR). V roku 1992 sa stala súčasťou vládnej koalície s Hnutím za demokratické Slovensko (HZDS). Vo voľbách získala 5,4 percenta hlasov a mandát 15 parlamentných poslancov. Vo vláde získala posty podpredsedu vlády, ministra hospodárstva a ministra školstva.

V predčasných parlamentných voľbách na jeseň 1994 získala SNS 5,4 percenta hlasov a v Národnej rade (NR) SR získala deväť poslaneckých kresiel. Vytvorila vládnu koalíciu s HZDS a Združením robotníkov Slovenska (ZRS). Vo vláde získala post ministra obrany a ministra školstva.

Nasledujúce volebné obdobie bola SNS opozičnou parlamentnou stranou, keď vo voľbách v roku 1998 získala 9,7 percenta platných hlasov. V NR SR mala 14 poslancov.

Parlamentné voľby v roku 2002 boli pre SNS neúspešné. Národniari získali 3,32 percenta voličských hlasov a do parlamentu sa nedostali.

Po parlamentných voľbách v roku 2006 sa SNS opäť dostala do NR SR s počtom 11,73 percenta hlasov a získala 20 poslaneckých kresiel. Vytvorila vládnu koalíciu so Smerom-SD a ĽS-HZDS. Vo vláde SR jej pripadli tri posty.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2009 získala SNS 5,55 percenta hlasov. Jej zástupcom v EP sa stal Jaroslav Paška.

V júnových parlamentných voľbách 2010 získala SNS 5,08 percenta hlasov voličov a v parlamente mala deväť poslancov. Stala sa opozičnou stranou. Vo februári 2011 vylúčilo Predsedníctvo SNS zo strany bývalú predsedníčku a prvú podpredsedníčku SNS Annu Belousovovú. Tá následne ohlásila v máji 2011 už ako nezávislá poslankyňa založenie novej politickej strany Národ a spravodlivosť (NaS).

Po neúspechu národniarov v predčasných parlamentných voľbách v marci 2012 sa Ján Slota rozhodol, že sa o predsednícku funkciu v SNS nebude uchádzať. SNS sa so ziskom 4,55 percenta nedostala do NR SR. V októbri 2012 sa novým predsedom strany stal Andrej Danko. Dlhoročného lídra národniarov Jána Slotu zvolili delegáti 18. snemu za čestného predsedu. Napokon ho zo strany 24. apríla 2013 vylúčili. Dôvodom bol výsledok disciplinárneho konania pre nehospodárne nakladanie s majetkom SNS. Do strany sa po desiatich rokoch v septembri 2014 vrátil bývalý poslanec a zakladateľ strany Anton Hrnko.

Predseda strany Andrej Danko doviedol SNS po parlamentných voľbách 5. marca 2016 opäť do NR SR a aj do vládnej koalície so stranami Smer-SD, Most-Híd a #Sieť. Danko sa stal predsedom NR SR a SNS vo vláde získala tri rezorty - ministerstvo obrany, ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu a ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Výberový chronologický prehľad snemov SNS od obnovenia jej činnosti v roku 1990.

Ustanovujúci snem - 19. mája 1990 - Žilina
Zakladajúci snem SNS, ktorej politickým cieľom bola realizácia práva na sebaurčenie a vznik samostatného slovenského štátu - predsedom strany sa stal Víťazoslav Moric.

1. snem - september 1990 - Košice
Delegáti prijali stanovy strany a iné vnútrostranícke dokumenty.

2. snem - 23. marca 1991 - Nové Zámky
Rokovanie sa zameralo na vnútrostranícke zmeny, nové stanovy a voľby predsedu, ktorým sa stal Jozef Prokeš.

3. snem - 30. júna 1991 - Komárno
Hlavným bodom programu rokovania bolo postavenie Slovákov na juhu Slovenska.

4. snem - 10. - 11. októbra 1992 - Bratislava
Snem zvolil za predsedu SNS vtedajšieho ministra hospodárstva SR Ľudovíta Černáka a zaviazal ministrov, vedenie a poslanecký klub "zastaviť prenikanie maďarskej iredenty a násilné pomaďarčovanie Slovákov na juhu Slovenska".

5. snem - 24. apríla 1993 - Ružomberok
Delegáti snemu prijali program "Zodpovednosť za Slovensko". Po búrlivej diskusii neprešiel tzv. občiansky princíp v strane. Predseda SNS Ľudovít Černák musel vysvetľovať svoj odchod z vlády.

6. (mimoriadny) snem - 19. februára 1994 - Žilina
Snem vyslovil nedôveru vedeniu, vznikla národnodemokratická platforma. Vedenie a časť delegátov po schválení programu opustili rokovanie snemu. Zo 174 delegátov zostalo po odchode skupiny 135 delegátov. Tí odvolali Ľudovíta Černáka z funkcie predsedu a spoločne s dvoma podpredsedami ho vylúčili zo strany. Snem zvolil za nového predsedu strany Jána Slotu.

7. snem - 30. marca 1996 - Žilina
Delegáti schválili zmenu stanov a aktualizovali Program SNS na roky 1996-1997.

8. snem - 30. mája 1998 - Žilina
Uzatvoril etapu štvorročného účinkovania SNS vo vláde SR a načrtol možnosti účinkovania strany na politickej scéne SR. Predsedom strany na nasledujúce štvorročné obdobie sa opäť stal Ján Slota. Snem odsúhlasil fúziu Kresťanskej sociálnej únie (KSÚ) a Slovenskej zelenej alternatívy (SZA) so SNS.

9. (mimoriadny) snem - 25. septembra a 2. októbra 1999 - Žilina/ Nitra

Snem riešil personálnu krízu vo vedení strany. Delegáti sa rozdelili na dve približne rovnako veľké skupiny podporujúce Jána Slotu a Annu Malíkovú. Prvá časť snemu, na ktorej odvolali Jána Slotu z funkcie predsedu SNS, sa uskutočnila v Žiline 25.9.1999. Snem po Slotovom odvolaní prerušili. Druhá časť snemu sa uskutočnila 2. októbra 1999 v Nitre. Za predsedníčku SNS zvolili delegáti Annu Malíkovú.

10. snem - 24. novembra 2001 - Bratislava
Schválil nominačné kritériá pre kandidátov za poslancov NR SR a novelizáciu programu strany. Zaoberal sa aj víziou strany po parlamentných voľbách v roku 2002.

11. snem - 26. apríla 2003 a 3. mája 2003 - Humenné/Detva

Riešil personálne otázky. Pre neuznášaniaschopnosť delegátov (nedalo sa prijať záverečné uznesenie) bol snem ukončený. Predsedníčkou SNS zostala Anna Belousovová (Malíková), keďže ani jeden z kandidátov (Belousovová - Prokeš) nezískali vo voľbách potrebný počet hlasov. Jozef Prokeš zvolal pokračovanie snemu na 3. mája 2003 do Detvy, kde za predsedu SNS zvolili Petra Súlovského.

12. snem "Zlučovací snem" - 31. mája 2003 - Žilina
Vyhlásil Súlovského voľbu za predsedu SNS z 3. mája 2003 za neplatnú. Najvyšší súd SR zrušil 23. apríla 2004 rozhodnutie ministerstva vnútra SR o registrácii Petra Súlovského ako štatutára SNS. "Zlučovací snem" SNS rozhodol o zlúčení SNS s Pravou SNS (išlo aj o paralelné rokovanie 3. snemu P-SNS). Snem prešiel po zlúčení subjektov do 13. snemu SNS.

13. snem - 31. mája 2003 - Žilina
Po zlúčení SNS a P-SNS pokračoval snem voľbami nového vedenia. Za predsedu SNS zvolili delegáti Jána Slotu.

14. snem - 4. marca 2005 - Bratislava
Uskutočnil sa pri príležitosti 15. výročia opätovne obnovenej činnosti SNS. Na sneme predniesol Ján Slota 20 priorít národného programu SNS.

15. snem - 21. októbra 2006 - Žilina
Delegáti snemu potvrdili vo funkcii predsedu SNS Jána Slotu, Prvou podpredsedníčkou SNS zostala Anna Belousovová, podpredsedami Rudolf Pučík, Valentín Švidroň, Dušan Švandtner a Jaroslav Paška, ústrednou tajomníčkou Viera Králičeková.

16. snem - 29. novembra 2009 - Žilina
Snem potvrdil vo funkcii predsedu SNS Jána Slotu. V hlavnom prejave k delegátom snemu Ján Slota zdôraznil, že SNS musí v budúcnosti dôkladne zvážiť výber svojho koaličného partnera a vyčítal Smeru-SD, že národniarom zobrali ministerstvo životného prostredia SR.

17. snem - 25. septembra 2010 - Ružomberok
Delegáti snemu zvolili za predsedu SNS Jána Slotu, ktorý získal 180 hlasov, za Annu Belousovovú hlasovalo 45 delegátov, za Dušana Švantnera 40 a za Tibora Šafárika 6. Prvým podpredsedom SNS sa stal Andrej Danko, za podpredsedov boli zvolení Peter Peťko, Ján Ikrényi a poslanec NR SR Rafael Rafaj. Účastníci snemu venovali pozornosť aj komunálnym voľbám.

18. snem - 6. októbra 2012 – Žilina
Novým predsedom SNS sa stal Andrej Danko. Dovtedajšieho podpredsedu SNS, ktorý nemal protikandidáta, na post predsedu národniarov zvolilo 153 zo 156 delegátov snemu. Traja sa zdržali. Prvým podpredsedom SNS sa stal Rafael Rafaj a podpredsedami Roman Stopka a Milan Frič, predsedovia krajských organizácii SNS v Trenčíne a Žiline. Dlhoročného lídra národniarov Jána Slotu zvolili delegáti snemu za čestného predsedu.

Bývalého predsedu národniarov Jána Slotu 24. apríla 2013 zo Slovenskej národnej strany (SNS) vylúčili. Rozhodlo o tom predsedníctvo dvojtretinovou väčšinou hlasov. Vylúčenie bolo výsledkom disciplinárneho konania pre nehospodárne nakladanie s majetkom SNS.

19. mimoriadny snem - 6. septembra 2014 - Bystrá
Dlhoročný člen Slovenskej národnej strany (SNS) Rafael Rafaj na sneme prišiel o post podpredsedu strany. Prvým podpredsedom SNS sa stal bývalý europoslanec Jaroslav Paška, ďalšími podpredsedami bývalý minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan, zakladajúci člen SNS, vtedy bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) a historik Anton Hrnko, bývalý štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva za SNS Štefan Zelník a ako nová tvár právnička a ústredná tajomníčka SNS Martina Stodolová. Snem zmenil stanovy strany a vytýčil aj ideovú líniu SNS pred nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami. Riešili aj ideové otázky.

21. snem - 28. novembra 2015 - Tomášov (okres Senec)
Členovia vtedy mimoparlamentnej Slovenskej národnej strany (SNS) predstavili základné tézy volebného programu a zvolili si novú podpredsedníčku Evu Smolíkovú. Predseda SNS Andrej Danko predstavil volebný program, s ktorým strana išla do volieb.

22. snem - 12. marca 2016 - Tomášov (okres Senec)

Snem rozhodol, že Slovenskú národnú stranu (SNS) povedie aj ďalšie štyri roky jej dovtedajší predseda Andrej Danko. Delegáti snemu zvolili aj členov úzkeho predsedníctva SNS – prvého podpredsedu Jaroslava Pašku, podpredsedníčku Evu Smolíkovú, podpredsedu Antona Hrnka, podpredsedu Štefana Zelníka a nového podpredsedu Cyrila Leška. Snem v Tomášove bol podľa Danka historickým, pretože sa SNS opäť vrátila do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár