K pozoruhodnostiam NP Malá Fatra patrí aj Kryštálová jaskyňa

Ilustračné foto. Foto: TASR/Branislav Račko

Bratislava 20. januára (TASR) - Pre nevšedné prírodné krásy a bohatstvo rastlinných a živočíšnych druhov bola krivánska časť Malej Fatry 3. januára 1967 vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť. Od 18. januára 1988 bola Malá Fatra kategorizovaná ako Národný park Malá Fatra (NPMF).

Národný park Malá Fatra sa nachádza v severozápadnej časti Západných Karpát na ploche 226 kilometrov štvorcových. Územie samotného národného parku zaberá celý orografický celok Krivánskej Malej Fatry. Zasahuje do štyroch okresov (Žilina, Dolný Kubín, Martin, Ružomberok).

Postavenie NPMF je mimoriadne významné, pretože sa jedná o najzápadnejší národný park Karpatského oblúka. To umožňuje prenikanie západokarpatských druhov do susedných území (najmä na západ a severozápad), kde mnoho druhov v dôsledku ľudskej činnosti ustúpilo, alebo bolo v minulosti vyhubených.

Národný park sa vyznačuje mimoriadnou pestrosťou reliéfu, geologických a klimatických pomerov a najmä krásou krajiny. Pestré geologické podložie podnietilo vznik členitého terénu s charakteristickými bralami, tiesňavami, kaňonmi a jaskyňami (napr. komplex Rozsutcov, Stratenca).

K pozoruhodnostiam NPMF patrí kúzelná Kryštálová jaskyňa pod Malým Rozsutcom, ktorá je z mineralogického hľadiska veľmi významná. Je zaujímavá zo stránky vedeckej, so zreteľom na genézu, je unikátna svojím výskytom a ojedinelým typom kalcitovej výzdoby. Z hľadiska genézy vlastných priestorov možno ich klasifikovať ako typ vrstevnokorozívny. Dĺžka jaskyne je 26 metrov. Dno je intenzívne zasunuté množstvom kalcitových drúz.

Lesy zaberajú viac ako 70 percent celkovej rozlohy. Vyvinuté sú všetky lesné stupne od dubovo-bukového po kosodrevinový. Rastie tu 1141 druhov nižších rastlín. Vyšších rastlín je zaznamenaných 973 druhov, z toho 22 západokarpatských, 14 karpatských a štyri vlastné endemity, jedným z nich je jarabina Margittaiova. Z chránených druhov rastlín tu možno obdivovať prilbicu tuhú, moravskú, horec Clusiov a ďalšie. Zo živočíchov sa tu vyskytuje 3000 druhov bezstavovcov a 210 druhov stavovcov. Medzi nimi sú napríklad medveď, rys, vydra, orol skalný, výr skalný, tetrov, hlucháň murárik červenokrídly a iné.

Najvyšším vrchom národného parku je Veľký Fatranský Kriváň (1709 m n.m.), najznámejším je Veľký Rozsutec (1609 m n.m.), ktorý je umiestnený zároveň aj v znaku Správy Národného parku Malá Fatra. Najnižší bod národného parku sa nachádza na sútoku Hradského potoka a Váhu (358 m n.m.). Najdlhšou riekou v ochrannom pásme je Varínka, ktorá dosahuje dĺžku 24,7 kilometra. Najvyšším vodopádom chránenej oblasti je nádherný Šútovský vodopád. Nachádza sa vo výške 830 m n.m. v Krivánskej Malej Fatre asi štyri kilometre severne od obce Šútovo. Leží približne v strede Národnej prírodnej rezervácie Šútovská dolina. Najkrajší slovenský vodopád s výškou 38 metrov je napájaný vodami Šútovského potoka, ktorý pramení v zaujímavom skalnom útvare.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár