Peter JÁNOŠÍK
Zaiste poznáte porekadlo o trafených husiach…Zverejnenie menoslovu signatárov Výzvy za spoločný štát z roku 1992 malo nečakanú odozvu. Expremiérka Iveta Radičová považuje „štiepenie na proslovenský a protislovenský postoj za chorý element. Zbytočne vytvára nepriateľov a nezodpovedá skutočnému postoju k vlasti“.
Nedopovedala, k akej vlasti. A podobne sa môžeme spýtať aj historika Dušana Kováča, ktorý sa k Radičovej pripojil, pre aké Slovensko a pre akých Slovákov urobil toho dosť – to totiž o sebe tvrdí. Podľa neho „Matica ako inštitúcia nemá o demokracii ani poňatia a slovenskému národu robí viac škody ako osohu“. Aký osoh máme z Dušana Kováča, ilustruje diskusia na internete, kde na otázku koho považuje za najvýznamnejšiu osobnosť Slovenska v prvej polovici dvadsiateho storočia, odpovedal: „Nepochybne sú to M. R. Štefánik, T. G. Masaryk a Milan Hodža.“
Nespochybniteľný Masaryk bol asi taký „veľký“ Slovák ako Šándor Petöfi (Petrovič). Ten chodil do školy s Andrejom Sládkovičom. V jednej revolučnej básni napísal: „Bojovali sme s levmi, a teraz by nás mali zožrať vši?“ Myslel tým hurbanovcov... No a, „tatíček“ Masaryk podľahol tlaku a v parlamente nechal voľnú ruku skupinám, ktoré dali odhlasovať, že slovenský národ neexistuje, že je iba národ československý, čím položil mínu pod Československú republiku.
Pre takých „Slovákov“ pracuje historik Kováč. Zabudol na proces sebauvedomenia a sebazaradenia národa a na to, že spoločnosť ako sociálny organizmus netrpí syndrómom sebazničenia. Ani Slováci nie. Názory „nášho“ historika s radosťou podporujú maďarskí historici. Kováč síce uznáva spoločné etnické vedomie, ale u Slovákov ide vraj o „typický prejav nacionalizmu 19. storočia“. Dodajme spolu s historikom Matúšom Kučerom, že najviac vykrikujú o nacionalizme bývalí dogmatici. Starí Slováci podľa Kováča neexistovali a tí dnešní zrejme „zrazu vyskočili spoza bučka“. To je poňatie služby národu a aj demokracie D. Kováča. Treba sa len čudovať M. Lasicovi, že keď má okolo seba takýchto „výtečníkov“, žiada pre seba trest smrti. Pravda, ironicky. A presne tak to myslí aj so slovenským národom. Naposledy to verejne prezentoval svojím názorom na slovenskú ústavu, ktorá podľa neho za veľa nestojí.
Mnohí zo signatárov, ktorí v rozhodujúcich chvíľach tisícročného boja slovenského národa za samostatnosť cúvli, sa v súčasnosti neštítia požívať výhody slovenského štátu. Jasným príkladom je politička I. Radičová. Bola proti vzniku štátnosti, no neváhala prijať funkciu predsedu vlády a poberať plat z daní aj tých, ktorí za štátnosť bojovali. Skutoční vlastenci nemajú funkcie a mnohí žijú z podvyživeného dôchodku. Iní pomreli. A pani Radičová nie je ojedinelá. V zozname obdobných mien nájdeme viacero...