Kto sa opováži niesť zodpovednosť za Slovákov na južnom Slovensku?
Ivana HORNÁ
Južné Slovensko musí začať viesť vlastnú národnú politiku. Zdrojom môžu byť aj matičné pracoviská a odbory, ale aj tretí sektor. Tie žijú a dýchajú životom Slovákov a sú schopné naň aj reagovať. Nová povolebná politická situácia na Slovensku nie je pre juh krajiny dostatočne priaznivá.
Možno sa v niektorých oblastiach pohnú veci národným smerom, ale ťažko očakávať v blízkej budúcnosti zmeny v jazykových zákonoch či zásadný posun v témach znepokojujúcich Slovákov na juhu. Zato predstavitelia maďarskej menšiny sa svojich národných aktivít nevzdávajú. Rozbuška s obecnými referendami o zmene názvu niektorých miest a obcí už šíri tlakovú vlnu na štátne orgány a zdvihla tlak aj Slovákom. Štátne orgány zatiaľ odolávajú a Tešedíkovo zostane Tešedíkovom – aspoň zatiaľ. Podobná situácia nastala pred rokmi v Štúrove. Úspešné a platné obecné referendum za zmenu názvu Štúrova na Parkan (v slovenskom jazyku) sa v poslednej chvíli podarilo zmietnuť – aj vďaka obetavým štúrovským matičiarom. Keby Matica slovenská naplnila svoju úlohu v krajine, tieto problémy by sme dnes nemali. Preto nemôže mať inú agendu, ako budovať v Slovákoch vlastenectvo a sebavedomie národa. Inštitucionálne síce štát prebral niektoré matičné úlohy, ale „zabudol“ prebrať aj výchovu k vlastenectvu. A v tom je Matica slovenská nielen na juhu krajiny nezastupiteľná a doposiaľ aj nezastúpená.
■ CHÝBA SEDAVEDOMIE
Absentujúca výchova k vlastenectvu potom môže byť dôvodom, prečo Slováci musia viesť zápas o národné sebavedomie najmä sami so sebou. Nenúti napríklad ani slovenskú podnikateľskú obec zamestnávať Slovákov. Politika podnikateľských spoločností na juhu zamestnávať vo svojich pobočkách zásadne miestnych obyvateľov hovoriacich aj jazykom menšiny je stará snáď viac ako štyridsať rokov. A to je reč aj o veľkých slovenských spoločnostiach. Nemenovaná slovenská spoločnosť v rámci svojich vedľajších kultúrnych aktivít pyšne prezentuje iba maďarskú kultúru bez uvedenia štátneho jazyka. Až na upozornenie miestneho matičného odboru, nasmerované priamo na bratislavské vedenie centra, sa vykonala náprava. Odteraz prebiehajú kultúrne aktivity slovenskej spoločnosti v súlade s jazykovým zákonom a ak sa miestni matičiari ešte pousilujú, dosiahnu aj prezentovanie slovenskej kultúry namiesto maďarskej. Aj takéto „banality“ tvoria princíp diskriminácie Slovákov a premyslený a úspešný postup maďarských politických strán na Slovensku.
■ NÁRODNÉ MINIMUM
U nás máme dostatok inštitúcií ochraňujúcich ľudské práva. Sú chudobné na podnety na porušovanie ľudských práv a podozrenie z diskriminácie slovenského obyvateľstva na južnom Slovensku. Tieto proeurópske inštitúcie sa paradoxne nebudú dobrovoľne a iniciatívne zaoberať problematickým postavením Slovákov na juhu, iba ak dostanú podnety a bude vyvolaný celospoločenský diskurz o tejto problematike. A pritom na južnom Slovensku evidentne a dokázateľne je porušovaný Európsky dohovor RE na ochranu národnostných menšín, Ústava SR, oba jazykové zákony, existujú podozrenia z rôznych foriem diskriminácie najmä pre národnosť, jazyk a politickú príslušnosť či pre členstvo v niektorých slovenských organizáciách. V zmysle Antidiskriminačného zákona SR pravdepodobne dochádza k priamej a nepriamej diskriminácii, obťažovaniu, pokynu k diskriminácii a navádzaniu na diskrimináciu.
Akési „národné minimum“ môže vykonať každý Slovák na Slovensku a svoj podnet, podozrenie z diskriminácie alebo porušenie zákona môže zaslať elektronicky alebo poštou Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva, Úradu vlády – odboru rovnakého zaobchádzania a rodovej rovnosti, Kancelárii verejného ochrancu práv, odboru štátneho jazyka a odboru nehmotného kultúrneho dedičstva a znevýhodnených skupín obyvateľstva Ministerstva kultúry SR, výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny a v rámci rozhlasového a televízneho vysielania Rade pre vysielanie a retransmisiu. Inštitúcie sa musia zaoberať každým, aj anonymným podnetom, ak sťažovateľ vo svojom liste uvedie svoje meno a neželá si jeho zverejnenie, inštitúcie musia túto požiadavku rešpektovať.
■ PRIESTOR KONFLIKTOV
Maďarská menšina chce presadiť svoje práva presne tam, kde Slováci svoje – v oblastiach, kde tvorí menšinu – a navyše absolutizovať svoje postavenie v regiónoch, kde je vo väčšine. Preto priestor, kde dochádza k pôsobeniu týchto síl a pokusom, sa nachádza na celom južnom Slovensku. Ide o pätnásť okresov na juhu, z ktorých dva okresy – Dunajskostredský a Komárňanský, kde Slováci tvoria menej ako polovicu obyvateľstva. Celkovo tvoria Slováci na južnom Slovensku len tesnú nadpolovičnú väčšinu. Práva maďarskej menšiny tu presadzujú dve maďarské politické strany, tretí sektor tvorený príslušníkmi menšiny, vlastný výskumný ústav, takmer všetky štátne inštitúcie, vrátane vedeckých ústavov, aj Slováci organizovaní v maďarskej politickej strane a nevedome Slováci, čo nepoznajú problematiku alebo sú ľahostajní k nej, pasívni Slováci, ktorí poznajú problematiku, aktívni príslušníci maďarskej menšiny, vedecké inštitúcie, podnikatelia a ostatné subjekty a jednotlivci z Maďarska. Práva Slovákov zastupuje Matica slovenská, jedna politická strana, čiastočne a ojedinele ostatné politické strany, výnimočne alebo lokálne národné subjekty v treťom sektore. Kontraproduktívne pôsobia všetky sily, ktoré problematiku Slovákov poznajú, ale svojou nesprávne nasmerovanou aktivitou viac škodia, ako pomáhajú. Maďarská menšina má už legislatívne zabezpečené väčšie práva tam, kde tvorí menšinu oproti Slovákom v tých istých podmienkach v menšinovom postavení. A to sú už pripravené legislatívne návrhy menšinových samospráv, zákon o menšinách a maďarskej organizácii Čemadok (podobne ako zákon o Matici slovenskej), doťahuje sa odborná jazyková osveta v maďarčine nielen vo verejnej správe, realizované sú výskumy v oblasti podnikania a poľnohospodárstva a pripravené opatrenia na aplikáciu v praxi. Pozemky na juhu Slovenka prechádzajú do rúk Maďarov. Odznela požiadavka na preklad celého štátneho centrálneho informačného systému do maďarčiny a zriadenie ministerstva pre menšiny, je vypracovaný nový systém finančnej podpory pre maďarskú menšinu nezávislý od politickej vôle.
Šírenie vlastenectva iba prostredníctvom kultúry už dávno nestačí; dožadovanie sa reciprocity v oblasti menšinovej kultúry u nás a v Maďarsku je už neúčinná rétorika, ťažko naplniteľný cieľ a málo efektívny spôsob riešenia postavenia Slovákov na južnom Slovensku. To však neznamená, že ich nie je potrebné pripomínať.