3 otázky pre: Gabrielu Rothmayerovú, spisovateľku, publicistku, poradkyňu premiéra
Keď tvorcu bolí duša...
Zhováral sa Maroš M. BANČEJ
● Pravidelne sa objavujú „trhové“ názory, že kultúra si má na seba zarobiť. Čo vy ako spisovateľka na to?
A u nás je nejaký trh? Napísať knihu, vydať ju a potom zabaliť do kufra auta a chodiť s ňou po Slovensku medzi chudobných čitateľov – to je trh? Čo sa človek o kultúre dozvie z najlepšie inzerciou dotovaných médií? Aj obyčajná informácia je poznačená módnou ideológiou. Jednostrannou. V tom sa zase oproti minulosti tak veľa nezmenilo, iba znamienka sa vymenili. Kultúra nemá zarábať, ale odkrývať toto pokrivené niveau. To je jej najlepší zisk.
● V posledných rokoch sa plazivá atrofia spisovateľských organizácií prejavila napríklad stratou kaštieľa v Budmericiach a najnovšie spormi okolo sídla spisovateľských organizácií na Laurinskej ulici v Bratislave. Dokážu sa spisovatelia ešte zomknúť v záujme pôvodnej slovenskej kultúry?
Ten tekutý stav, keď každý na každého niečo vie a každý proti každému niečo má, musí byť blahom pre manipulátorov! Nech je čo najviac zafúľaných! Kto by potom bral vážne spisovateľa? Nie, nezmení sa to. Slabí bijú ešte slabších. A tí naozaj silní sa na tom dobre bavia.
● Nedávno ste spolu s herečkou a prozaičkou Milkou Zimkovou vydali knihu Dve v tom. Je to vlastne dialóg dvoch tvorivých osobností. Je konečný rezultát pre slovenskú spoločnosť optimistický alebo skôr pesimistický?
V mojej rodnej Gelnici pri povodniach zatopilo staré štôlne. Primátorke sa podarilo získať z eurofondov príspevok, vyhlásila „konkurz“ na nebezpečnú ťažkú prácu – klčovať les, výdrevami spevňovať chodby baní. Robota pre desať chlapov – na pol roka. Prihlásilo sa ich sto! A čo tí ostatní v regióne, kde je nezamestnanosť dlhodobo takmer tridsať percent? Kam sa podejú? Najviac o našej spoločnosti rozpovie príbeh. Bolí ma z neho duša.