3 otázky pre: prof. Ivana LALUHU, prvého predsedu Zahraničného výboru NR SR
Výrečnosť fotografických dokumentov
Zhováral sa Dušan D. KERNÝ
● V Primaciálnom paláci v Bratislave je výstava fotodokumentov k dvadsiatemu výročiu vzniku SR, ale aj nadviazania diplomatických stykov medzi USA a SR, kde ste zachytený ako priamy aktér udalostí...
Pred dvomi desaťročiami to bolo obdobie veľkej eufórie, po skúsenostiach najmä z roku 1968 bol obrat, strategické presmerovanie z Východu na Západ pre rozvoj a bezpečnosť Slovenska nevyhnutné. Lenže v ten deň veľkej nádeje nad nastúpenou cestou k demokracii, k Európe sme naivne nepredpokladali, že tá cesta bude a vlastne ešte stále je, hrboľatá a plná výtlkov.
● Hovoríte – v ten deň, ktorý presne?
Bol to okamih, keď sa na balkóne dovtedajšieho konzulátu USA zaskvela tabuľa Veľvyslanectvo Spojených štátov amerických; blahoželali sme novému chargé d affaires veľvyslanectva P. Hackerovi. Na fotografii z balkóna sme traja – ešte minister M. Kňažko a ja ako predstaviteľ parlamentu. Je to pamätná fotografia zo 4. januára 1993. Vďaka kumštu profesionála z TASR pána Pavla Funtála – zvečnil ojedinelú chvíľu.
● USA medzi prvými uznali Slovenskú republiku...
Stalo sa tak výmenou listín medzi prezidentom USA G. Bushom a predsedom vlády a zastupujúcim prezidentom SR V. Mečiarom. Uznanie SR bol pozitívny obrat. Bolo to uznanie emancipačného úsilia Slovenska, veď od leta 1992 až do decembra 1992 mali západné štáty veľa výhrad voči rozdeleniu ČSFR aj pre obavy z udalostí pri rozpade Juhoslávie. Viem to dobre, bol som vtedy predsedom Zahraničného výboru NR SR. Domnievam sa, že rozhodla vôľa národa, celú jeseň manifestoval za samostatný demokratický slovenský štát. Kľúčovú úlohu vtedy zohrala matičná verejnosť a v takejto atmosfére sa dostalo podpory uzneseniam parlamentu o jednoznačnej orientácii SR na zásady OSN a európskych inštitúcií aj od tých, ktorí boli krátko predtým proti samostatnému štátu.