Poznámka o jednej veľmi nepriehľadne rozohranej partii
Slováci, zabudnite na zväzky ŠtB
Ján LITECKÝ ŠVEDA - Ilustrácia: archív SNN
Čitateľom SNN i radovému občanovi je dobre známe zverejnenie zoznamov spolupracovníkov ŠtB Ústavom pamäti národa. Už prvé podsunutie týchto materiálov Petrovi Cibulkovi zrejme bolo iba hrou, ako skryť tých, ktorí stáli na tribúnach, či robili najväčšie privatizácie. A pripraviť si senzačný materiál na vydieranie. Veď keď už v máji 1989 naši súdruhovia delili majetky, takisto mali kopu času aj na to, aby so zväzkami ŠtB urobili, čo len chceli.
Vybrali, pridali a podobne. Väčšina mien samozrejme sedela, aby hra vyzerala dôveryhodne. Ale išlo v podstate o samé malé ryby, ba často tam boli mená tých, ktorých eštebáci zlomili k podpisu, ale nikdy ich nezlomili k ozajstnej spolupráci. Tak sa im aspoň takto pomstili. Čo sa sleduje ich zverejnením, nie je celkom jasné, ale ani ma to veľmi nezaujíma. Pretože jediný bezpečný fakt, ktorý poznám, je, že zväzky mali ONI a dovolili ich uverejniť ONI. Sám pozitívne viem o menách, ktoré by tam za normálnych okolností museli byť, a nie sú. Takže už len z morálneho hľadiska je nemravné tieto zoznamy brať vážne a jednému vytýkať to, čo sa druhému ľahko prepečie. Tu sú porušené hlavné základy spravodlivosti, na ktorých musí stáť každá spoločnosť. A to ešte stále nehovoríme o riadiacich funkcionároch Štátnej bezpečnosti.
- HRA BEZ PRAVIDIEL
Ak prejavíme záujem o tieto zväzky, iba sa pustíme do hry, ktorej pravidlá nepoznáme. To je ako hrať karty s niekým, komu sme dopredu povolili vybrať si esá. Takú hru nemôžeme v nijakom prípade vyhrať. Tak ako nikdy nevyhráme so škrupinkárom, ktorý nám nainscenuje niekoho, kto ľahko vyhrá, a potom nás oberie aj o gate. Smutné na tom je, že vždy sa nájde niekto, kto si s nimi začne, väčšinou z tých najnižších klebetných pohnútok. Ak chceme niekoho posudzovať, tak by sme to mali robiť výlučne podľa viditeľných faktov – čo urobil dobre, čo zle, či je to osožný alebo škodlivý človek, a nie podľa kritérií, ktoré nám podsunul niekto iný. A do duše nevidíme nikomu. Iste, bolo by to pekné, zalistovať si v takýchto originálnych, nevypreparovaných zoznamoch, aj by sme z toho veľa usúdili o dnešku, dokonca všeličo by sa nám vyjasnilo. Žiaľ, je to absolútne nereálne a musíme sa zmieriť s tým, že k takým materiálom sa nikdy nedostaneme. A podľa toho sa aj zariadiť. Akékoľvek utopické očakávania, neakceptovanie reality iba pomáhajú zahniezdiť sa hlúposti. A tá niekomu veľmi vyhovuje.
- POST SCRIPTUM 2007
Posledný cirkus okolo obsadenia postu šéfa ÚPN, na ktorom našim súdruhom tak mimoriadne záležalo, či „nečakane“ sa zjavivšie materiály o arcibiskupovi Sokolovi určite už aj tým menej chápavým veľa napovedali. A ani svoj slovník nejako veľmi neinovovali – o jednom kandidátovi pre ÚPN zaperlil známy učiteľ ruštiny, fušujúci aj do histórie, Dušan Kováč, že „... nie je vyrovnaný so slovenským štátom“. Pokroková novinárka zo SME zase hlboko hĺbala nad tým, aké má v „hĺbke duše“ názory zvolený kandidát. Tak nám Orwell pomáhaj...
- POST SCRIPTUM 2013
Čudujem sa, že našich súdruhov ani za viac ako 20 rokov táto hra ešte neomrzela. A podobne ako to robil Cato starší, na záver každého písomného prejavu ma nutká zopakovať: November 1989 bol eštebácky podvod, ktorý mal tri hlavné ciele: aby majetky zabrali komunisti, aby za svoje zločiny neboli potrestaní a aby bolo zachované Československo. Na všetko dnešné dianie sa treba pozerať z tohto uhla pohľadu. V prvých dvoch bodoch naši súdruhovia plán splnili a prekročili. Iba zachovanie Československa bolo nereálne, pretože už len hra na demokraciu rozpútala také emancipačné hnutia, že napriek tomu, že mali a dodnes majú v rukách všetky masmédiá, ktoré na nás priam chrlili všelijaké sfalšované výskumy verejnej mienky, neboli schopní túto patologickú konštrukciu udržať pri živote. Čo našich eštebákov a ich detičky nevýslovne škrie dodnes. A keďže všetky veľké peniaze rozkradli oni, majú z čoho organizovať všelijaké protislovenské kampane a štvania v televízii aj v rozhlase. No a keď si ešte pospomínate, kto za tých 20 rokov bol vždy pranierovaný ako zlý eštebák, ľahko zistíte, že takmer nikdy to neboli nijakí „čechoslováci“, naopak, najväčšie kampane boli výlučne proti slovenským vlastencom. Zaujímavé, nie? Takže, milí Slováci, zabudnite na zväzky ŠtB. Tým spravíte našim, tak dobre známym súdruhom najväčší škrt cez rozpočet.
Aktualizovaný úryvok z knihy Oko uragánu z roku 2007, K materiálom „ŠtB“