Výtvarný hold Roberta Bielika Medňanskému a Tatrám
Už dvanásť rokov pôsobí v magickom prostredí starého Kežmarku Galéria u Anjela. Budova galérie je zasadená do zachovalej architektúry ulice Starý trh na ceste ku Kežmarskému hradu. Zážitok z návštevy je ozaj mimoriadny, nehovoriac o prenikavom pocite panorámy Vysokých Tatier z Kežmarku. Prívržencov a nadšencov z radov slovenských priateľov umenia si získava aj svojím jednoznačne sebavedomým cieľom – byť modernou galériou umenia európskeho formátu.
Je to cieľ v súlade s mimoriadnym postavením Spiša v našich dejinách, a osobitne v tom rámci i slovenských a nemeckých, ako aj cirkevných a literárnych dejinách Kežmarku. Vlastne by sa dalo povedať, že iný cieľ ako byť galériou európskeho formátu si v tomto prostredí nasiaknutom dejinami ani nemožno dať. Preto toto úsilie ojedinelej galérie nielen vyvoláva sympatie, ale zasluhuje si oprávnenú všestrannú podporu inštitúcií a verejnosti.
Vysoké Tatry teraz preniesli priamo do vzdušného priestoru galérie na plátnach nádenníka maľby – Roberta Bielika (1963). „Vysoké Tatry sa síce objavujú v slovenskom výtvarnom umení už pár storočí. Pre postmoderné a súčasné umenie ich však znovu objavil Robert Bielik. Nosnou témou malieb nie je len príroda. Hľadá v nej stopy človeka a človečenstva v nás. Čistota a majestátnosť hôr pôsobia na prvý pohľad dojmom hlbokého pokoja. Po hlbšom preskúmaní cítime znepokojujúce vibrácie, s množstvom otázok a paradoxných výpovedí. Príroda v jeho stvárnení má neuveriteľnú silu katarzie. Tieto obrazy evokujú niečo, čo v súčasnosti pôsobí ako zakázaná návyková látka – harmóniu, pokoru a ticho,“ takto prezentuje galéria umelca a jeho terajšiu výstavu.
Pripomienka biblických príbehov
„Krajina s kontrapunktom ľudského bytia. Bielik skúma krajinu ako objekt, to, čo k nej pridáva, zasadí do subtílnych foriem, nie je samoúčelné, nie je ornamentálny prvok, aj keď inokedy zatracovaný ornament rád použije. Je to niečo, čo nás prinúti absolvovať hlbší ponor do krajiny ako do krajiny vlastného bytia. Ani ľadové scenérie nepôsobia bezútešne. Krajina ako odpoveď na otázky o zmysle života. Uhrančivo až magicky pôsobia Horiace plesá, malé plamienky, svetielka, podobné tým, ktoré sú nad hlavami anjelov v gotických maľbách, prenesie do voľnej krajiny. Zažína v nás svetlo záujmu, veď osvetlenie nie je významovo ďaleko od osvietenia. Realizmus maľby Roberta Bielika vychádza z osobného pocitu, z lásky k maľbe. Je rovnako excelentný figuralista s ohromnou dávkou fantázie. Rád spája na prvý pohľad nezlučiteľné. Motív vlkov a ovečiek ako metafora dobra a zla sa pravidelne objavuje na plátnach autora. Je to pripomienka biblických príbehov. Štúdium techniky starých majstrov mu umožňuje hrať sa s obrazom a vložiť doň nevídanú energiu. Robert Bielik fascinuje diváka skvelou maľbou,“ konštatuje galéria pri prezentácii tvorby umelca, ktorý sa „prelomil“ do pozornosti odbornej i širšej verejnosti na výstave Baroko a súčasné umenie – stratený raj v roku 1998.
Svetoznámy rodák
Ako osobitne pre SNN konštatovala riaditeľka galérie Mgr. Carmen Kováčová, mimoriadnosťou prezentácie diel Petra Bielika je nielen hold Vysokým Tatrám, ale aj to, že je venovaná pamiatke Ladislava Medňanského. Je fascinujúce pre terajšieho návštevníka hľadať na obrazoch nie prvoplánový odkaz, ale vycítiť v scéne či nenápadnej postave v horách práve fluidum Ladislava Medňanského, rodáka z tohto kraja, svetoznámeho umelca. Je mimoriadne cenné vyvolávať reminiscencie na umelca, ktorý bol takým odporcom vojny a násilia a napriek tomu, takrečeno v rámci dvojakej identity, sa vo vysokom veku stal vojnovým spravodajcom – maliarom v prvej svetovej vojne. Vojenské tlačové stredisko, ktorého bol L. Medňanský súčasťou, bolo v januári 1915 v neďalekom Poprade. Odkaz Medňanského prostredníctvom obrazov Bielikových hôr je usadenie sa svetoznámeho rodáka vo výtvarnom i v spoločenskom vedomí. Bez toho, aby to bol primárny záujem tvorcov výstavy, je viac ako originálnym pripomenutím rodáka, prvého a zrejme jediného vojnového armádneho spravodajcu – maliara, kresliča bojov prvej svetovej vojny, jeho diela zobrazujú utrpenie ľudí, ako ukazujú obrazy krajiny od Bieloruska, počnúc severným Talianskom a povestnou Piavou končiac.
Levičan pod Tatrami
Levičan Robert Bielik, absolvent Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ako aj Ing. arch. Marek Hosa využili inštaláciu výstavy preto, aby v komornom, ale prekvapujúco vo vzdušnom poschodovom otvorenom priestore galérie umožnili pohľad z odstupu i z nadhľadu práve tak, ako i z podhľadu. Toto patrí medzi výnimočnosti, ktoré každú výstavu v Kežmarku robia pre plnohodnotný zážitok príťažlivou. Osobitne však pri prezentácii hôr, Vysokých Tatier, možno vidieť ako ponímanie galeristu nahráva umelcovi pri prezentácii i návštevníkovi pri plnohodnotnej možnosti vnímať obrazy. V prvoplánovej rovine tak možno povedať, že výstava Roberta Bielika nám umožňuje v galérii vidieť umelcove poňatie, jeho ponor do krajiny a vzápätí na panoráme Vysokých Tatier z Kežmarku si to môžeme konfrontovať s naším vnútorným svetom pri pohľade na predlohu, veď hory sa rozprestierajú priamo pred našimi očami v celej svojej kráse a mohutnosti. Je to neopakovateľný zážitok, ktorý azda pridáva fluidu tejto mimoriadnej galérii.
Feďkovič, Pollág, Marček, Oscity
Galéria sprístupnila aj strhujúcu výstavu legendy nášho výtvarného umenia Nikolaja Feďkoviča, a to si zasluhuje osobitnú zmienku. Tento rodák z Užhorodu bude mať na budúci rok jubileum a práve kežmarská galéria, podobne ako to bolo u mimoriadneho tvorcu Petra Pollága, zamýšľa z toho urobiť cezhraničnú európsku výtvarnú udalosť. V novembri to budú zasa diela Petra Marčeka a Martina Oscity. Kežmarská prezentácia osobitného vizionárstva Martina Oscitu, tvorcu z Mníchova, sa očakáva so záujmom. Ten sa svojou originalitou zapísal aj do dejín výtvarníckych návštev hlavy rímskokatolíckej cirkvi, keď vo Vatikáne osobne daroval pápežovi Jánovi Pavlovi II. svoj obraz – víziu Nebesá.
Dušan D. Kerný ‒ Foto: