KOMENTÁR
Roman MICHELKO - Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Sotva niekto na začiatku tohtoročného horúceho leta predpokladal, že takzvanú uhorkovú sezónu náhle preruší koaličná kríza. Na rozdiel od minulého roka, keď Matovič ohlasoval „povestné pondelníčky“ pred komplexom Bonaparte, pokoj parlamentných prázdnin prerušila kauza eurofondov pre vedu. Celú kauzu už tradične ohlásila poslankyňa OĽaNO Veronika Remišová a bolo len otázkou času, ako sa k tomu postaví koalícia. SNS ako strana, ktorá zodpovedá za spomenutý rezort, si zrejme myslela, že sa celá nepríjemnosť vyrieši systémom: my nevidíme Kaliňáka, respektíve Baštrnáka, vy sa zase nebudete starať o naše patálie. Ukázalo sa však, že Robert Fico už nechce riskovať ďalší prepad dôveryhodnosti. Už len preto nie, že chcel nejakými pozitívnymi krokmi potvrdiť svoju silnú protikorupčnú rétoriku. Pod rovnakým tlakom je aj Béla Bugár, na ktorého tlačí „slovenské“ krídlo strany, najmä trojica Šebej , Žitňanská a Kresák. Odchod Žitňanskej by ho iste veľmi mrzel, pretože je to práve ona, ktorá na verejnosti udržiava akýsi protikorupčný étos, zároveň však stranícka vernosť nie je jej silnou stránkou. Žitňanskej kariéra je zatiaľ lemovaná troma stranami (KDH, DDKÚ a Most) a pokojne si ju vieme predstaviť po boku Beblavého ako posilu jeho nového politického subjektu.
Fico teda asi predpokladal, že obetovanie ministra Plavčana, nečlena a nefunkcionára SNS, teda človeka s takmer nulovým politickým výtlakom, bude rutina podobná obetovaniu Malatinského. V tom sa však prerátal. Danko na takýto ťah nepristúpil a rozohral veľmi riskantnú hru. Vypovedaním koaličnej dohody prekvapil, ale neuvedomil si, že hrá proti všetkými masťami mazaným politickým harcovníkom, ktorí v politike za tých dvadsaťpäť (Fico) či dokonca dvadsaťsedem (Bugár) rokov preskákali všeličo. Súčasná slovenská politika dáva totiž politickým aktérom len veľmi málo manévrovacích možností. Preformátovať zloženie koalície je okrem iného aj pre veľmi zlé vzťahy (Danko, Bugár kontra Matovič) v podstate nemožné. No a predčasné voľby by zrejme skončili ešte väčším patom než tie v roku 2016. Andrej Danko teda rozohral hru vabank. Otázka je, či mal ako dobrý šachista, premyslených viacero ťahov dopredu. Jeho sila mala byť v neočakávanom kroku, ktorým koaličných partnerov prekvapí, a ultimátom (zmena koaličnej dohody mala byť prepísaná do prvého septembra) ich mal dostať do časového stresu. Takáto taktika by možno mohla mať pozitívny efekt u menej skúsených partnerov, ale ako sme videli, Fico a Bugár ukázali, že majú silné nervy a vyhrážkam nemienili ustúpiť. Treba pritom zdôrazniť, že nie všetko v koalícii funguje s „kostolným poriadkom“. Je veľmi pravdepodobné, že viacero kompromitujúcich materiálov na SNS mohlo uniknúť z Úradu vlády SR. A takéto veci sa medzi slušnými koaličnými partnermi nerobia. Nie je tiež celkom v poriadku, keď sa verejne ku koaličným kolegom vyjadrujú ministri z iných rezortov. Nové definovanie vzťahov teda malo niektorým konfliktom takpovediac systémovo zabrániť. Je teda možné, že nové pravidlá aj s prihliadnutím na programové priority SNS mohli koalíciu posilniť. Ale to by dôvera medzi koaličnými partnermi nesmela byť tak ťažko narušená. Politika je tvrdé remeslo a často sa v nej hrá podľa veľmi čudných pravidiel.
Napriek všetkému teda bude pokračovanie v koalícii asi najpravdepodobnejším vyústením terajších rozporov. Realita politickej scény na Slovensku totiž nepustí. Súčasná koalícia by po predčasných voľbách nebola schopná sformovať väčšinu, rovnako by to však nebola schopná ani opozícia. Beblavého politický projekt je v „embrionálnej“ fáze, rovnako opozícia čaká, či a čo sa vykľuje z projektu Progresívne Slovensko. No a nakoniec na vyvolanie predčasných volieb treba deväťdesiat hlasov alebo trojmesačnú nefunkčnosť parlamentu, pričom Ficovi a Bugárovi stačí zabezpečiť si podporu piatich nových poslancov, keďže troch odídencov od Borisa Kollára už v podstate majú. Každému, kto pozná pomery v slovenskom parlamente, je jasné, že získať päť poslancov za tri mesiace sa zvládnuť dá. Takto sú teda rozdané karty, z čoho vyplýva, že pokračovanie koalície napriek značnej miere osobného sebazaprenia niektorých aktérov je stále ten najpravdepodobnejší scenár. Bohužiaľ, v čase uzávierky ešte s istotou nemôžeme odhadnúť rozuzlenie celej kauzy. Danko si zobral štvordňový time out, aby vychladol a urobil si jasno medzi svojimi prioritami, a správne sa rozhodol. No ako vieme, v slovenskej politike nie je nič isté. Dajme sa teda prekvapiť.