Slušní, slušnejší, progresívni

POZNÁMKA Romana MICHELKA - Foto: progresivne.sk

Ak by dnes žil starý dobrý Orwell, nestačil by sa čudovať, ako sa jeho apokalyptické predpovede napĺňajú. Od Snowdenovho úteku vieme, že NSA je presným stelesnením  Veľkého brata, ktorý monitoruje, analyzuje a vyhodnocuje všetky rozhovory Američanov. Tu sa však podobnosť s Orwellovou víziou nekončí. Ešte silnejšie môžeme sledovať paralelu v snahe súčasných politikov kontrolovať komunikáciu občanov. Priam  doslovne sa napĺňa vízia jedného z protagonistov dystopie o vzniku  umelého, doktrinálne kontrolovaného jazyka. Ak sa takýto jazyk podarí vytvoriť a vnútiť občanom, zanikne možnosť myslieť chybne, nesprávne  a zanikne tak aj zločin.

Sociálne siete, predovšetkým facebook, vygenerovali zoznamy škodlivých slov, ktoré budú na sociálnej sieti neprípustné. Dnes je ich používanie sledované ešte podľa veľmi nedokonalých algoritmov, ktoré nedokážu dané škodlivé slová  posudzovať v kontexte, a preto blokujú statusy hlava-nehlava. Iste, tieto kroky sú len dôsledkom systému, ktorý tu rástol celé roky. Niektorí sociálni inžinieri, ktorí  v uplynulých  desaťročiach ovládli  najmä americké univerzitné kampusy, začali násilne presadzovať falošné pravidlá politickej korektnosti. Tieto skupiny v podstate ovládli celý akademický svet. Nedávno prebehli médiami informácie o tom, že významný konzervatívny mysliteľ Roger Vernon Scruton musel okamžite odstúpiť z jednej vládnej rady v Británii, keď si nedal v  jednom rozhovore pozor a vyslovil sa vraj neúctivo o islame. Novinár, ktorý ho „odpálil“, to potom veľmi nechutne oslavoval na sociálnych sieťach. Ukazuje sa, že týmto skupinám totálne ovládnutie akademického prostredia už nestačí. Na rade sú elektronické médiá, sociálne siete.  Ako už bolo spomenuté, na internete sú skupiny ľudí, ktoré sú nekritizovateľné, ba chránené tak, že ich meno sa dokonca ani nesmie vysloviť. Mnoho ľudí už na vlastnej koži zažilo, čo je to byť zablokovaný na sociálnej sieti.  Dostávame sa tak do štádia, keď sa  sloboda slova a sloboda vyjadrenia svojho názoru stáva fikciou. Je to niečo, čo si ešte pamätáme zo začiatku deväťdesiatych rokov, ale čo naozaj neexistuje. Ani to však niekomu nestačí.

V ostatnom čase sa pre mediálny a politický mainstream  stalo (ne)dobrým zvykom všetkých svojich oponentov označovať za fašistov. Inak povedané, každý, kto nesúhlasí s Havranom, je „trapnučký fašista“ (napríklad taký Richard Sulík). Slovo fašista sa stalo univerzálnou politickou nadávkou pre každého, kto si dovolí kritizovať dodržiavanie európskych pravidiel pre migráciu, respektíve, kto si dovolí kritizovať ich nedodržiavanie.

O tom, aký je skutočný charakter našich progresívnych demokratov, sme sa okrem iného mohli presvedčiť nedávno, keď Marine Le Penová na pozvanie Borisa Kollára navštívila Bratislavu. Neskutočná agresivita, príšerná vulgárnosť a koncentrovaná nenávisť boli atribúty, ktoré najviac vystihovali našich protestujúcich progresívcov. Skrátka, to čo naši progresívci a Spolu (na proteste bol prítomný aj Miroslav Beblavý a Simona Petrík) ukázali, nemožno nazvať priliehavejšie ako liberálny fašizmus. Na jedno som však veľmi zvedavý ‒ či a ako budú principiálni aj po voľbách alebo si v mene podielu na politickej moci  pôjdu nohy dolámať, len aby sa spojili s „le penovsko-salviniovským diablom“ Borisom Kollárom.