Nárast domácej spotreby a spotreby štátu
Podľa Európskej komisie sa v roku 2024 očakáva v Únii len jednopercentný hospodársky rast a v eurozóne dokonca o dve desatiny menej. Na Slovensku sa počíta s rastom HDP na úrovni 2,2 percenta. Z okolitých štátov má byť vyšší rast v Poľsku 2,8 percenta, Maďarsku 2,4 percenta, ale nižší v Česku 1,2 percenta a v Rakúsku 0,3 percenta.
S hospodárskym rastom sa budú ďalej „trápiť“ v Nemecku a vo Francúzsku, čo nie sú pre starý kontinent dobré vyhliadky. Nemecko sa po odstrihnutí od lacných ruských energetických surovín, spomalení čínskej ekonomiky, ako aj po nepochopiteľnom odstavení funkčných jadrových elektrární, nachádza už na hranici technickej recesie. Francúzsko je na tom o niečo lepšie. Ich problémy však súvisia so stratou vplyvu v strednej Afrike, odkiaľ získavalo lacnú uránovú rudu pre potreby svojich jadrových elektrární, ktoré sú nosným pilierom francúzskeho priemyslu.
■ REČ ČÍSEL
Namieste je otázka, čo je za nadštandardným rastom HDP na Slovensku, keď vieme, že za prvé štyri mesiace tohto roku vykazuje finančný plán SR výrazný medziročný nárast deficitu štátneho rozpočtu, keď príjmy poklesli o 2,4 percenta a výdavky sa zvýšili o 10,8 percenta? Navyše nepoteší informácia o značnom prepade priemyselnej výroby o takmer sedem percent, na čom sa najviac podieľa automobilový priemysel, ktorý poklesol o takmer pätnásť percent...
V prvom štvrťroku tohto roka sme zaznamenali medziročný hospodársky, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 2,2 miliardy eura. Ak chceme deficit verejných financií znižovať, nemusíme len „šetriť“, pokles dosiahneme aj vyšším rastom HDP, keďže obidva rozpočtové deficity sa počítajú len percentom k HDP, čo sa nám za sledované obdobie prvého štvrťroka podarilo. Takže, čo bolo príčinou takého výrazného nárastu HDP, keď za sledované obdobie sme zaznamenali pokles priemyselnej výroby? Dôvodom je výrazný nárast domácej spotreby a spotreby štátu. Domácnosti si po zvýšenom raste miezd a klesajúcej inflácii kupovali viac tovarov a služieb, ako si mohli „dovoliť“ v predchádzajúcom období. Štatistický úrad potvrdil priemerný nominálny rast miezd o sedem percent, zatiaľ čo inflácia je na úrovni troch percent, a tak sa po dlhšom čase konštatuje aj rast reálnych miezd. Pokiaľ ide o vyššiu vládnu spotrebu, jej rast vyplýva z celého radu vyšších výdavkov štátu, ktorých čerpanie umožňuje Fond obnovy, a v druhej polovici roka sa očakáva aj čerpanie z európskeho rozpočtu nového programového obdobia.
■ ŠTATISTICKÝ CHAOS
V tejto súvislosti však treba povedať, že koaličnú vládu čaká „upratovanie“ „štatistického chaosu“ z minulého roka, keď schodok verejných financií bol prezentovaný na úrovni 6,5 percenta, čo sa ukázalo v prvých mesiacoch tohto roka ako nesprávny údaj. V skutočnosti sme mali deficit verejných financií len na úrovni 4,9 percenta k HDP. Preto budeme zvedaví, ako sa aj vzhľadom k osemnástim konsolidačným opatreniam, ktorými sa mala dosiahnuť tohtoročná úspora verejných financií na úrovni 0,5 percenta, bude tento záväzok koaličnej vlády za tento rok vyhodnocovať. V tomto roku sa tiež počíta, že v parlamente sa bude schvaľovať druhý konsolidačný balíček, týkajúci sa znižovania deficitu verejných financií nielen cestou ich úspor, ale aj rastom makroekonomického ukazovateľa HDP.
Róbert HÖLCZ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA