Štátny rozpočet ponúka sociálnu a konsolidačnú rovnováhu . Pred predčasnými parlamentnými voľbami sa víťaznou koaličnou zostavou avizovaná predstava o konsolidácii verejných rozpočtov premietla do navrhovanej podoby štátneho rozpočtu na budúci rok. Po odsúhlasení v parlamente sa stane najdôležitejším zákonom finančného spravovania verejných financií, čo sú peniaze nás všetkých. Aká je predstava koaličnej vlády udržať a zlepšiť doterajší sociálny štandard obyvateľstva a zároveň znížiť najhorší deficit verejných financií v EÚ, aké sú konkrétne vládne opatrenia aj vo finančnom vyjadrení?
■ STANOVISKO ODBORNÍKOV
Stanovisko odbornej verejnosti vychádza z tohtoročného deficitu verejných financií na úrovni 9 miliárd eur, z potreby ušetriť v roku 2024 vyše 2,5 miliardy eura a zároveň splatiť dlhy v objeme 1,3 miliardy eura, čo podľa jej názoru schválený štátny rozpočet nezabezpečí. Pokiaľ ide o názor opozície, ten je štandardne nesúhlasný, aj keď to boli práve strany predošlej vládnej zostavy, ktorá sa v minulom volebnom období výrazným spôsobom podpísala pod obrovský rozvrat verejných financií, a ten súčasná vládna koalícia musí konsolidovať tak, aby sa zachoval, ba aj zlepšil doterajší sociálny štandard občanov.
■ KONSOLIDAČNÝ BALÍK
Štátny rozpočet na rok 2024 počíta s ponechaním sociálnych dávok schválených v minulom rozpočtovom období. Tie rozšíril o plnohodnotný trinásty dôchodok vo výške priemerného dôchodku z minulého roka v príslušnej dôchodkovej kategórii, ponechal rodičovský dôchodok vyplácaný však jednorazovo v mesiaci jún a zaviedol bonifikáciu hypotekárnych úverov vo výške 75 percent z nárastu splátky.
A z akých zdrojov navrhuje koaličná vláda získať prostriedky tak, aby bolo možné z vlaňajška udržať a v budúcom roku realizovať ďalšie zmeny na zlepšenie sociálneho štandardu, zároveň znížiť deficit verejných financií aspoň o požadovaných minimálne 0,5 percenta HDP, ako sme sa zaviazali v Pláne obnovy, a dodržať aj splátkový kalendár našich dlhov. Navyše vláda už rozhodla, že aj v roku 2024 sa nebudú zvyšovať ceny plynu, elektriny a tepla pre domácnosti, čo zo štátneho rozpočtu odkrojí okolo 1,25 miliardy eura.
V návrhu štátneho rozpočtu sa počíta, že v priebehu roka 2024 sa postupne realizuje osemnásť konsolidačných opatrení v celkovom objeme 1,96 miliardy eura. Z hľadiska príjmov do štátneho rozpočtu je najdôležitejšie ‒ zníženie odvodov zo Sociálnej poisťovne do druhého piliera z 5,5 percenta na 4 percentá, zavedenie bankového odvodu a tiež zvýšenie odvodov zo zdravotného poistenia zamestnávateľov, živnostníkov a osôb podnikajúcich podľa osobitných predpisov o jedno percento. Bližšie sa pozrime na dve konsolidačné opatrenia, ktoré z hľadiska oprávnenosti odborná verejnosť a opozícia najviac kritizujú.
■ OSLABENIE PILIERA?
Druhý dôchodkový pilier funguje od 1. 1. 2005 a doteraz prešiel celým radom zmien, s ktorými podľa všetkého asi nie sú sporitelia dôkladne uzrozumení. V roku 2022 sa do druhého piliera odvádzali príspevky vo výške 5,5 percenta. Tie sa mali každý rok zvyšovať o 0,25 percenta do výšky 6 percent v roku 2027. Potom sa už vo zvyšovaní odvodov nemalo pokračovať. Pre zavedenie rodičovského dôchodku v roku 2023 sa v rokoch 2023 ‒ 2024 nemalo odvádzať nič a zvyšovať sa malo až od roka 2025 o 0,25 percenta. Ak sa teda budú v ďalších rokoch odvádzať spomínané 4 percentá, sporitelia budú mať v rokoch 2023 ‒ 2024 na dôchodkových účtoch viac peňazí. Kto teda tvrdí, že spomínané zníženie ich poškodí a zníži im dôchodok, nemá celkom pravdu. Sociálna poisťovňa v ďalších rokoch získa z neodvedeného 1,5 percenta peňazí do svojho rozpočtu vyše 350 miliónov eur ročne, čím sa zníži aj jej potreba dotovania zo štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti treba povedať, že zhodnocovanie úspor sporiteľov, a teda aj výška dôchodkov z tohto piliera bude závisieť najmä od druhu podielového fondu s rôznou mierou zhodnocovania, čomu by mala pomôcť zavedená investičná stratégia. Z hľadiska vyplácania dôchodkov z tohto piliera nie sú s tým zatiaľ skúsenosti. Nikto sa nevie zaručiť, či vyplácanie dôchodkov z druhého piliera bude vyššie ako z prvého a navyše väčšina štátov v EÚ tento pilier už zrušila, čo tiež niečo naznačuje. Peniaze usporené v druhom pilieri použije koaličná vláda skôr na zvýšenie životnej úrovne dôchodcov, čo sú rodičia sporiteľov tohto piliera, a nie na zvýšenie ziskovosti súkromných správcovských spoločností. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností s rozhodnutím vlády nesúhlasí, keďže podľa jej názoru dlhodobá stabilita dôchodkového systému si vyžaduje posilnenie a navyše sa tým znižuje aj tlak na verejné financie.
■ NEÚMERNÉ ZISKY
Bankový sektor od kovidovej pandémie až doteraz výrazne zvýšil zisk. Za rok 2023 bude vyšší ako jedna miliarda eur. Okrem zníženia počtu zamestnancov a pobočiek, čo súviselo so zavedenou digitalizáciou ich bankových činností, poklesom opravných položiek na krytie kreditného rizika, ako aj zmenami v proticyklickom kapitálovom balíčku sa na zvyšovaní ich zisku podieľali každoročne sa zvyšujúce bankové poplatky a najmä banková úroková marža. Pod ňou sa rozumie rozdiel medzi úrokovými nákladmi vstupov a úrokovými výnosmi výstupov. Tie sa zvyšovali tak, ako sa zvyšovali úrokové sadzby ECB v dôsledku narastajúcej inflácie. Bankový sektor sa v období koronakrízy nezachoval „korektne“, keď namiesto znižovania úrokových sadzieb na nejaké obdobie peňažné domy ponúkli svojim úverovým dlžníkom odklad splátok istiny na obdobie najviac deviatich mesiacov, pričom úroky z úverov naďalej nabiehali, takže na covidovej epidémii v podstate zarobili.
Prečo sa so zvyšovaním úrokov na hypotéky nezvyšovali aj úrokové sadzby na vklady (a keď, tak v niektorých prípadoch podmieňovali investovaním časti úspor do podielových fondov), je zbytočné komentovať. Komerčné banky v rukách zahraničných investorov sa „odmietali“ podieľať na prerozdelení narastajúcich bankových ziskov na prospech sporiteľov, úverových dlžníkov a štátu.
■ BANKOVÝ ODVOD
O zdanení bankového zisku sa vedelo už pred predčasnými parlamentnými voľbami. Banky sa vopred „pripravili“ zvyšovaním hypotekárnych úrokov, ktorých rast nad 4 percentá „donútil“ vládu zaviesť bonifikáciu hypotekárnych úverov.
Schválený bankový odvod sa bude od januára 2024 platiť z hospodárskeho zisku, čo pre regulované subjekty s osobitným odvodom je 30 percent. Tieto sa budú postupne znižovať o 15 percent ročne až do roka 2027. Predpokladá sa, že banky za rok 2023 odvedú do štátneho rozpočtu 580 miliónov eur, v čom je započítaná až aj ich daň z príjmu právnických osôb. Aký to bude mať dosah na ekonomiku krajiny, pod čím treba rozumieť schopnosť bankového sektora podieľať sa aj na úverovaní domácností a podnikov či podmienok nakupovania štátnych dlhopisov a výšky úrokov na vklady, si počkajme.
Prečo je miera bankového zisku u nás nižšia ako inde sme sa od Slovenskej bankovej asociácie nedozvedeli. Ako budú na vzniknutú situáciu banky reagovať a kto z bankových klientov sa bude podieľať na ich vyšších bankových nákladoch si v ďalšom období zistíme a budeme našich čitateľov informovať.
Róbert HÖLCZ ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA