Najsilnejšie svetové ekonomiky prežili minulý rok s problémami. Geopolitické napätie, spojené s narastajúcim počtom vojenských konfliktov, bude podľa všetkého hlavným dôvodom, prečo Európska centrálna banka (ECB) zatiaľ nechce oficiálne oznámiť termín znižovania svojich úrokových sadzieb. Pre niektoré členské krajiny eurozóny to de facto znamená pokračovanie recesie. Pre Slovensko musí byť veľkým prekvapením situácia u nášho najväčšieho partnera v zahraničnom obchode ‒ v Nemecku. Ekonomické problémy sa v Nemecku začali odstavovaním funkčných jadrových elektrární, pritom výrobu elektriny nenahradili inými obnoviteľnými zdrojmi, ktoré závisia od slnka a vetra.
- MIERNY RAST
Problémy podporil aj fakt, keď do Nemecka plynovodom Nord Stream 1 prestal tiecť lacný ruský plyn. Nemcom neostávalo nič iné, len dovážať z druhej strany Atlantiku výrazne drahší skvapalnený plyn a znovu uviesť do prevádzky ťažbu uhlia so všetkými následkami na životné prostredie. V roku 2024 ekonomickí analytici prognózujú Nemecku mierny rast. Problémom môže byť nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, strata doterajšieho postavenia na automobilovom trhu a neočakávané problémy s dopravou cez Suezský prieplav. Nemecko zasiahla v posledných dňoch vlna štrajkov najprv v doprave a v agrárnom sektore. Nemeckí farmári nie sú ochotní akceptovať zrušenie dotácií na poľnohospodárske vozidlá a naftu a výrazne nižšie dotácie do poľnohospodárskej prvovýroby.
- ČÍNSKE PROBLÉMY
V predchádzajúcich rokoch čínska ekonomika zvyšovala HDP o vyše šesť percent ročne. Je známe, že pod kontrolou má najväčší objem amerických štátnych dlhopisov a presadzovaním Hodvábnej cesty sa jej darí spolupracovať s čoraz väčším počtom aj afrických štátov. Na prelome roka však čínsky prezident priznal, že hospodársky rast sa spomaľuje z viacerých dôvodov, z ktorých dominujú problémy na realitnom trhu a vysokej nezamestnanosti mladšej generácie. Spôsobil ich nedostatok financií na dokončenie obrovských developerských projektov, v ktorých byty boli predané, a keďže sa kupujúci nemohli nasťahovať, prestali splácať hypotéky. Nulová tolerancia covidovej pandémie zatvorila celý rad priemyselných firiem. Z tohto dôvodu sa zvýšila nezamestnanosť, s čím súvisel aj pokles domácej spotreby. Na tento stav reagovala čínska centrálna banka aj znížením úrokových sadzieb a povinných minimálnych rezerv. Očakáva sa, že rast čínskej ekonomiky, meraný ukazovateľom HDP, bude vyšší ako štyri percentá. Terajšie vyhlásenia vrcholových čínskych politikov o existencii jednej Číny spolu s Taiwanom, s ich neutrálnym postojom k rusko-ukrajinskému konfliktu, ale aj ďalšie vojenské konflikty môžu byť dôvodom, prečo objem zahraničných investícií v Číne klesá. Na druhej strane však treba povedať, že bez stanoviska Číny sa väčší vojenský konflikt neuzavrie. Bude zaujímavé, akou cestou sa uberie spoločenstvo BRICS, ktoré v geopolitickom smerovaní s ambíciou mať v budúcnosti ďalšiu svetovú menu budeme podľa všetkého musieť rešpektovať.
- AMERICKÝ SHUTDOWN
Na stále najväčšiu ekonomiku na svete, navyše so svetovou rezervnou menou, zvyknú ekonomickí analytici nazerať presnejšími očami. Keď čítajú, že americká vláda je tesne pred vyčerpaním limitu federálneho rozpočtu, ktorý bez súhlasu Kongresu znamená pozastavenie jej činnosti, zbystria pozornosť. Vlani to bolo dvakrát, čo Kongres na poslednú chvíľu odvrátil tzv. shutdown, pod čím treba rozumieť, že americkí federálni zamestnanci nesmú prísť do práce, a preto nedostanú mzdu. Po skončení shutdownu sa mzdy doplatia. V doterajšej histórii sa vyplácanie už pozastavilo štyrikrát preto, že demokrati a republikáni sa nedohodli na výške výdavkov, financovania dostupnej zdravotnej starostlivosti, ale i financovania hraničného múru. A takto by sme mohli pokračovať...
Pozastavenie financovania federálnych úradníkov stojí americkú ekonomiku týždenne až 0,2 percenta HDP, pričom o strate reputácie americkej vlády v jej schopnosť mať dostatok peňazí na zaplatenie svojich zamestnancov v rámci fiškálneho rozpočtu, nepochybujeme. V tejto súvislosti treba povedať, že za minulý rok sa vyšplhal americký deficit verejného na dlhu na vyše 33 bilión dolárov a len na úroky jeho splácania zaplatia americkí daňoví poplatníci 900 miliónov dolárov. K americkému shotdownu napokon nedošlo, keď dva dni pred jeho účinnosťou v januári Kongres schválil návrh zákona o dočasnom financovaní federálnych inštitúcií, ktorých financovanie bude zabezpečené až do 8. marca tohto roka.
Róbert HÖLCZ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA