Tejto jari v Dome Matice slovenskej v Lučenci inštalovali výstavu, ktorá návštevníkom predstavila prácu a život pastierov, valachov a bačov na salašoch v Novohrade. Slováci boli v roku 1918 nazývaní národom bačov. Osídľovanie horských oblastí bolo postupne v Gemeri, Pohroní, Liptove aj v Novohrade. Tradičné ovčiarstvo malo v novohradskej stolici dobré podmienky. Na Ábelovej sa traduje ľudová povesť, že ju založil pastier oviec Ábel.
Na konci 19. storočia malo nakupovanie ovčích stád mimoriadny význam. Nakupovanie mimo územia Slovenska bolo najmä na Dolnej zemi v srbskom Banáte. Gazdovia z Horných Uhier sa na cestu vybrali v polovici marca. Cesta im trvala sedem až desať dní. Každý z nich si zobral na cestu dva pecne chleba, klobásu, bryndzu a pálenku. Kúpili od tridsať do štyridsať okotených oviec s jahňatami, za ktoré zaplatili v hotovosti. Cesta spať im trvala štyri týždne, počas ktorých sa pásli ovce na lúkach po trase. Návrat domov sa plánoval na Ďura (na Juraja), aby sa ovce hneď vyhnali na pašu. Týmto nákupom sa zaoberali najmä chovatelia ‒ ovčiari zo severozápadnej časti stolice – z Horného Tisovníka, Ábelovej, Madačky, Lentvory. Nakupovanie oviec opisuje vo svojich dielach aj Božena Slančíková Timrava.
Výstavu realizovala G. Ivaničová, ktorá predstavila jednotlivé predmety, ktoré sa používali na salaši.
Jana VITEKOVÁ ‒ Ilustračné foto: Emil SEMANCO