HUMORESKA
Milan ZEMO
Olympiáda v Londýne sa ešte ani nezačala, ale už som sa na nej dobre zabával. Napríklad na olympionikoch z krajiny neobmedzených možností, ktorí si odskočili po svoje oblečenie na vietnamské trhovisko na bratislavskú Miletičku a ich americké oficiálne olympijské odevy nesú hrdý nápis Made in China.
Úsmev na tvári mi vykúzlil aj dopravný chaos, ktorý nastal po príchode prvej časti olympijských výprav do Londýna. Vytvorila sa asi štyridsaťkilometrová zápcha. Dobrý bol aj domorodý londýnsky šofér autobusu austrálskej výpravy. Namiesto toho, aby sa pozeral do mapy alebo použil navigačný systém GPS, s pokojom Angličana radšej zablúdil. Do olympijskej dediny sa protinožci od klokanov dostali vďaka navigácii, ktorú mal v mobilnom telefóne jeden z výpravy.
Preto som rád, že Slovensko je mimoriadne ústretové voči usporiadateľskej krajine. S veľkou dávkou empatie a športovej diplomacie poslalo do Londýna výpravu, ktorá sa zmestí len do dvoch autobusov. To aby nenastala ešte väčšia dopravná Sodoma a Gomora. Reprezentuje nás 49 členov sprievodu a 44 športovcov. Pozor, nech vás to číslo neoklame! Nenadávajte predčasne na pomer servisného personálu a vedenia výpravy k počtu samotných športovcov. Dávno sú totiž preč časy londýnskej olympiády v roku 1908. Vtedy Slovák Zoltán Imrich Halmaj, ktorý bol ako jeden zo siedmich statočných z našej vlasti v 57-člennej výprave Uhorska, si všetko zbalil do lodného kufra. Ten si šupol na plece a cestoval na olympiádu. Nesprevádzal ho vtedy žiadny viazač šnúrky na plavkách alebo psychológ a čistič plaveckých okuliarov v zdvojenej funkcii. Na všetko bol sám. Aj tak priniesol dve strieborné medaily. Za stovku voľný spôsob a ako finišman uhorskej štafety na 4 x 200 metrov rovnakým spôsobom premiestňovania sa v bazéne.
Novodobé olympiády si vyžadujú, aby bol počet členov sprievodu a športovcov vyvážený. Zrejme aby sa športovci v cudzom meste sami nebáli. Len mám strach, či naši plavci od strachu v bazéne nezablúdia. Sú piati a majú so sebou len dvoch trénerov. Na druhej strane dám ruku do ohňa, že nejakú medailu donesie hrdina z Tour de France Peter Sagan, ktorý ako jediný cyklista má štvorčlenný sprievod. Úplne optimálne zloženie majú kanoisti a vodní slalomári. Tam je pomer štyria na štyroch. Presne tu treba hľadať korene našich úspechov, lebo Martikán s bratmi Hochschornerovcami sa už neboja vodníkov a víťazia.
V rámci štatistiky mi vlieva do žíl optimizmus aj fakt, že na druhej olympiáde v roku 1948, tak isto v Londýne, sme mali troch Slovákov. Boxer Julo Torna získal zlato. Teda vtedy každý tretí Slovák priniesol zlato. Keďže história je matka budúcich udalostí , aj z jednoduchého prepočtu je jasné, že z Olympijských hier 2012 prinesieme 11 zlatých medailí. Ja našim verím. Výprava do Londýna je síce malá, ale naša.