Causerie o dvoch pesničkách


Peter VALO štvorecAKO BOLO, ČO BOLO

Pete VALO

Na Českom slávikovi došlo k prekvapeniu. V kategórii Spevák roka zosadil Tomáš Klus z trónu stálicu Karla Gotta. Odovzdávanie ocenení vyznelo škandalózne. Najprv Daniel Landa povedal, že má toho dosť, s muzikou končí, lebo jeho pesničky nedokázali zmeniť svet, a stane sa kúzelníkom Žitom. Diváci sa rehotali, keď konštatoval, že do šoubiznisu nepatrí, a primrzli, keď do sály preplnenej celebritami a snobmi vyhlásil: „Jste zlodeji, jste zmetci, jsem na vás strašne naštván.“ Recesia sa miesila s pravdou.

Pri preberaní ceny za druhé miesto to vyzeralo tak, že si nejaké vyhlásenie pripravil aj Karel Gott, ktorý je známy rozhovormi o pokrytectve doby. Keď sa zdalo, že niečo povie, zaznel gong. Vzápätí vyhlásili za víťaza Tomáša Klusa. Toho považujú za pokračovateľa Karla Kryla a Jaromíra Nohavicu. Ten skromne konštatoval, že cenu získal aj vďaka Gottovi, lebo: „Tým, ako sa správa, ma naučil obrovskej pokore.“

Zdanlivo to vyzeralo iba ako účelová búrka v šoubiznisovom šerbli. Tie bulvárna tlač miluje. Zdanie však niekedy klame, lebo potom zaznela Klusova pesnička Pánu Bohu do oken, v ktorej spieva o zlodejoch v „sametových rubáších“ a o tom „kdo má peníze, vystaví svou mordu u dálnice na billboardu“, o jedných, čo kradnú pre ľudí, a druhí od ľudí, o papalášoch hrajúcich sa na bohov... A do toho refrén: „Za co, Pane Bože, za co? Trestáš tento prostý lid.//Za co, Pane Bože, za co? Nechal´s nás se napálit.// Za co, Pane Bože, za co? Zas čtyři roky v prdeli.//Za co, Pane Bože, za co? Tak snad mě někdo odstřelí?“

Clelebrity kývali hlavami do rytmu a potom tlieskali. Vôbec im neprekážalo, že tomu, na čo je nahnevaný Tomáš Klus, väčšinou robia krovie. Ani to nie je nič zvláštne. Farizejstvo je neodmysliteľnou súčasťou bontónu démo(no)kratickej doby. Podstatnejšie je, že Klus dostal ocenenie za poslucháčske hlasy. To by mohlo znamenať, že v Česku začína mať stále väčšia skupina ľudí plné zuby nabrilantínovaných smotánok a dožadujú sa viac drsnej pravdy ako pozlátky celebrít, ktoré robia šašov bohatým.

Ako je to u nás? Len si spomeňte, kedy ste počuli Barinovu pesničku Na pohrebe lotra? V rádiu ju nehrali pred prevratom a nehrajú ju ani po ňom. Žeby sa báli pravdy, ktorú spevák zaklincoval slovami: „Žijeme už také dojímavé časy, keď sa slušný človek hrdo k lotrom hlási.“

Klusova pesnička má rovnakú krvnú skupinu ako Pieseň pre Slovensko, ktorú spieva Ondrej Ďurica. Obaja ukazujú zhovädilý obraz spoločnosti. Asi nebude náhodou, že Ďuricovi cédečko s názvom Výstražný prst „krstil“ búrlivák Landa. Pre slovenské rádiá je Ďurica tabu. Prečo by aj nie, keď spieva: //Lietajú odmeny, steny sú ozveny,//to sa to pije a na plno žije.//Na úkor národa, na účet krajiny,//len čo nás predajú, vrhnú sa na iných.//Chce sa mi plakať a chce sa mi strieľať,//mám záhradu plnú divokých zvierat.//Z nesmelých pánov vyrástli opice,//národ má zaplatiť výsledok rovnice.// A potom refrén: //Hrá, kto vlastne hrá tú špinavú hru,//s osudom ľudí a krajiny.//Zlá pravda je zlá, to najvyššia moc,//klame a zakrýva zločiny.//

Čudujete sa, že Ďuricu nehrajú v našich rádiách? Nedivte sa. Ak sa kedysi hovorilo o cenzúre, teraz máme supercenzúru, pri ktorej rozhodujú záujmy vydavateľov a finančných magnátov. Prečo by mali dovoliť, aby si niekto pospevoval o nich? A keby sa náhodou poslucháči svojimi hlasmi v Ďuricovom prípade pri slovenskom Slávikovi rozhodli ináč, celebrity v sále mu zatlieskajú, rovnako ako v Prahe tľapkali Klusovi. Urobia to podľa zásady: „Kto tlieska, tomu sa to páči, a komu sa to páči, to predsa nemôže byť o ňom.“

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.