POZNÁMKA
Eva ZELENAYOVÁ
Aké to bolo krásne sľubovať si pravdu a lásku. Aj logické – po skončení éry totality. V tom čase azda nikto nepochyboval o tom, že už nikdy nepríde čas nezmieriteľnosti, výlučnosti, čo napokon zaručoval vznik strán s kresťanstvom v názve. Aké sklamanie spôsobilo Kresťanskodemokratické hnutie, keď sa postavilo proti zvrchovanosti Slovenskej republiky a vzniku samostatného Slovenska, odzrkadľovali jeho volebné výsledky. Z 19,2 percenta v roku 1990 spadlo v roku 1992 na 8,88. Kresťanskí demokrati sa však zanovito ďalej prezentovali rétorikou, neočakávanou od kresťanov.
Začali budovať vlastný svet, nepochopiteľný úprimným veriacim kresťanom. Vytvorili vlastné odbory, vlastných politických väzňov metódami, až príliš pripomínajúcimi leninskú ideológiu nezmieriteľnosti.
V roku 1990 bývalý politický väzeň režimu Štefan Novák, ktorý takmer rok strávil na samotke v jáchymovskom žalári, stál pri zrode Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS). Časom organizácia zmenila názov na Politickí väzni Zväzu protikomunistického odboja (PV ZPKO). Nebolo by to KDH, aby nevyužilo situáciu. Zmocnilo sa odloženého názvu a z politických väzňov, členov KDH, vytvorili samostatné združenie KPVS. Politikárčenie teda zasiahlo aj medzi politických väzňov, ktorí mali spoločného nepriateľa – totalitný režim.
Ústav pamäti národa eviduje všetkých politických väzňov združených v PV ZPKO aj odídených do KPVS. Donedávna bol pracovníkom ÚPN aj František Neupauer. Dnes je členom KPVS. Založil občianske združenie Nenápadní hrdinovia, zaujímavý projekt pre školy. Hoci treba povedať, že politickí väzni individuálne navštevujú školy a odovzdávajú svoje posolstvo mladej generácii aj bez projektov. Bez nároku na finančné prostriedky. Keď počas vlády Ivety Radičovej vytvorili politickí väzni tlak na vznik múzea zločinov komunizmu, kabinet sa síce myšlienkou zaoberal, ale k jej uskutočneniu nedošlo. Nenašli sa prostriedky ani na budovu Ústavu pamäti národa, nieto ešte na múzeum zločinov komunizmu. Ficova vláda sa zatiaľ tomuto projektu nevenovala, a tak s iniciatívou prišlo OZ Nenápadní hrdinovia.
V predvečer nežnej revolúcie s mediálnou podporou otvorili Múzeum zločinov a obetí komunizmu v priestoroch Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. V škole, ktorá je známa kauzou udelenia titulu predsedovi KDH Figeľovi, ale aj ďalším potentátom. Múzeum, vraj v skúšobnej prevádzke, otváral František Neupauer. Na otvorení boli prítomní okrem členov KPVS aj členovia PV ZPKO, hoci pozvaní neboli. Bol tam aj Štefan Novák, živý exponát múzea. No organizátori ani pohľadom o neho nezavadili. Prečo? Lebo už nie je členom KDH? Lebo nie je členom kádeháckej KPVS? Kto by bol pred dvadsiatimi rokmi predpokladal takúto obludnú politizáciu verejného života, na akú sa prepožičalo KDH?! Pre slušných ľudí musí byť nezmieriteľnosť tohto politického subjektu, vyvolávajúca nepriateľstvo až nenávisť medzi ľuďmi, neznesiteľná. Takto si éru pravdy a lásky určite nepredstavovali.