Zbaliť prachy a rýchlo vypadnúť


Roman MICHELKOKOMENTÁR

Roman MICHELKO

Sotva si možno predstaviť priliehavejší názov pre to, čo urobili akcionári U.S. Steelu v Košiciach. Práve na tomto príklade si môžeme priam čítankovo ukázať prípad ekonomickej vlastizrady, ktorej hlavným aktérom bol Dzurinda a spol. Keď Američanom pred dvanástimi rokmi Dzurinda „daroval“ najväčší slovenský podnik za cenu futbalistu Luisa Figa, vydával túto transakciu za záchranu tisícov pracovných miest na východe republiky. Samozrejme, na to, aby „Amíkom“ dohodil takýto kšeft tisícročia, najprv musel VSŽ dostať na kolená. Vtedy som túto kauzu podrobne sledoval, takže niečo o tom viem.

Je pravda, že hospodárenie Rezešovej skupiny vo VSŽ nebolo priam ideálne. Skupina pod jeho vedením rástla veľmi rýchlo, príliš rýchlo sa diverzifikovalo investičné portfólio, mnoho investícií bolo problematických, netýkajúcich sa core biznisu skupiny. Na druhej strane nemožno povedať, že by všetky investície boli zlé. Napríklad tie do futbalu sa ukázali ako úspešné. Vďaka tejto angažovanosti sme mali prvý klub v Lige majstrov. Rezešovci v tom istom čase kúpili aj pražskú Spartu, ktorá taktiež prežívala svoje hviezdne chvíle. Tak sa skupina vlastniaca FC Košice, ako aj Spartu Praha stala prvým a jediným vlastníkom, ktorého oba tímy hrali súčasne Ligu majstrov.

Skrátka, v čase, keď cítili politickú podporu a ústretovosť vtedy ešte v značnej miere štátnych bánk, skupina v zásade prosperovala. Iste, na to, aby sa privatizácia VSŽ stala výkladnou skriňou konceptu tvorby filantropickej kapitálotvornej vrstvy na Slovensku, niečo chýbalo. Vlastníci neuniesli svoj náhly nárast finančného a spoločenského statusu, správali sa často arogantne, svoje bohatstvo dávali okázalo najavo a ich prepojenie s vládnou mocou bolo až príliš úzke. Napriek tomu títo vlastníci by po čiastočnej obmene vedenia mali šancu rozvíjať svoje aktivity ďalej a dnes sme možno mohli mať veľký stredoeurópsky koncern v slovenských rukách.

Niečo také však nebolo možné pripustiť. Hneď po nástupe Dzurindovej garnitúry nasledoval masívny atak na všetkých podnikateľov, ktorí mali pozitívne vzťahy s predchádzajúcou garnitúrou. Brutálnym, takmer mafiánskym (výpalníckym) spôsobom vyvlastnili/znárodnili (samozrejme bez náhrady) akcie Slovintegry, vlastniacej Slovnaft, aby ich obratom „darovali“ maďarskej skupine Mol. Podobný model pripravili aj pri vyvlastnení VSŽ. Zneužili vtedy ešte štátne úverujúce banky, v ktorých mala skupina založené svoje akcie a okamžite požadovala vyplatenie istín. To samozrejme v takom krátkom čase nebolo možné, a preto sa pokúsili o vyvolanie cross-defaultu s cieľom za každú cenu vytlačiť slovenských vlastníkov z akcionárskej štruktúry VSŽ.

Ako vieme, podarilo sa im to. Prišiel krízový manažment pod vedením slovenského emigranta z USA Gabriela Eichlera, až nakoniec fabriku „darovali“ Američanom. Tí si napriek tomu, že spoločnosť dostali za facku, vymohli ešte desaťročné daňové prázdniny. No a potom už len vyberali zisk. Do manažmentu posielali svoju manažérsku druhú a tretiu ligu, ktorá však bola kráľovsky honorovaná, pričom našich ľudí držali na tej najnižšej možnej platovej úrovni. Keď teda Američania nalúpili, koľko sa dalo, zistili, že prítomnosť Slovenska v EÚ od nich vyžaduje ekologické a iné (sociálne) štandardy, ktoré nie sú na úrovni tretieho sveta. Ďalšie ľahké obohacovanie by už bolo zrejme oveľa komplikovanejšie. Svoj lup chcú preto zavŕšiť predajom oceliarne, na ktorom sa znova poriadne nabalia. Podľa informácií, ktoré prenikli na verejnosť, chcú za U.S. Steel, ktorý pred dvanástimi rokmi kúpili maximálne za 400 mil. USD, získať vyše dve miliardy eur.

Pekný deal (obchod). Päť- až osemnásobok toho, čo do toho dali, nehovoriac o tom, že po celých dvanásť rokov si vyberali celý zisk. A človek, ktorý to všetko spôsobil (Dzurinda), nemá v seba ani toľko súdnosti, aby sa hanbil ako pes a mlčal. Jeho prostoduchý ekonomický adlátus Štefanec blúzni niečo o tom, že „Amíci“ odchádzajú pre neflexibilný Zákonník práce. Tomu sa hovorí absolútna strata súdnosti. Dúfam však, že slovenskí voliči takouto diagnózou netrpia.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.