POZNÁMKA
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ
„Prosím ťa, správaj sa už konečne ako skutočný Európan!“ vyzývala pred viedenským letiskom dosť hlučne po slovensky pekná pani učiteľka jedného zo stredoškolákov, čo sa práve chystali odletieť niekam na výlet. Stál som neďaleko a chvíľu som bol v pokušení spýtať sa pani učiteľky, čo tým myslela, ale kým som sa odhodlal, slovenskí študenti zmizli v labyrinte rakúskeho letiska. Ešte aj dnes ma mrzí, že som sa tej milej pedagogičky nestihol povypytovať, ako sa má správať mladý človek zo Slovenska, prípadne ktorýkoľvek iný občan európskeho štátu, aby mohol byť považovaný za „skutočného Európana“.
Nie je to tak dávno, čo sme sa, kým sme ešte neboli v Európskej únii, na viacerých európskych letiskách či cestných hraničných priechodoch pohoršovali nad segregáciou cestujúcich, ktorí boli usmerňovaní na pasovú kontrolu podľa toho, či boli zo štátov Európskej únie alebo z „ostatného sveta“ (a teda aj z vtedajšej väčšiny štátov Európy). Uvažovali sme nad tým, ako rýchlo po odstránení železnej opony znova vzniklo umelé rozdelenie občanov nášho kontinentu na tých, čo sú „IN“, a tých, čo sú „OUT“. Veľa sa na tom nezmenilo ani po rozšírení EÚ do dnešnej formácie 27 členských štátov. Ba dokonca ešte aj dnes v rámci Únie existuje rozlišovanie medzi tými, čo sú zo štátov patriacich do schengenského (bezhraničného) priestoru, a na tých, čo sú síce tiež v EÚ, ale zatiaľ pre nich platia hranice ich domovského štátu so štátmi schengenskej dohody. Keď sa niečo začne administratívne príliš rýchlo integrovať, predznamenáva to aj rýchle nové byrokratické členenie v duchu antického hesla „divide et impera!“ (rozdeľuj a panuj!).
Položme si niekoľko otázok: Čo znamená pre človeka, ktorý sa narodil na tomto kontinente, byť Európanom? Čo pre neho znamená územie, na ktorom vyrastal, a čo prostredie, v ktorom žije? Má možnosť spoluvytvárať a formovať do budúcnosti krajinu, kde pôsobí? Má okrem ekonomiky dnešný Európan aj ďalšie hodnoty, čo ho spájajú s obyvateľmi iných štátov na tomto kontinente? Existuje v rámci globalizácie niečo také, čo by sa dalo nazvať európskym lokálpatriotizmom? Ak v histórii vznikol v Európe etický princíp zvaný humanizmus, vyznáva ho tu ešte niekto? Aká je miera sociálnej empatie byrokratov vymýšľajúcich podmienky na poskytovanie peňazí na „europrojekty“? Majú pravdu eurokratmi zaznávaní euroskeptici? Zanikne skôr dolár, alebo euro? Ustojí Európa súčasnú dlhovú krízu, krachujúcu ekonomiku a sociálne napätie v mnohých štátoch? A napokon – bude sa EÚ ďalej transformovať do byrokratického superštátu, alebo je naopak možné, že súčasná ekonomická kríza predznamenáva zánik Európskej únie v jej dnešnej podobe?