Falošná tvár Bruselu


SEBAOBRANA

Falošná tvár Bruselu

Robert LANDIS

V júli 2010 vyhlásila Organizácia Spojených národov rezolúciou 64/292 právo na prístup k vode a sanitácii za všeobecné ľudské právo. OSN tiež vyzvala všetky štáty, aby zabezpečili čistú, dostupnú a cenovo prijateľnú pitnú vodu a sanitáciu pre všetkých svojich občanov. Európska únia však v rozpore s touto zásadou deklaruje vodu ako tovar, komoditu, podliehajúcu všeobecným obchodným pravidlám spoločného trhu. Núti nové členské štáty privatizovať vodárenské spoločnosti a odovzdať ich do rúk súkromných firiem. Reálna politika Európskej únie vo vzťahu k vodným zdrojom je zjavne v príkrom rozpore s jej verejne deklarovaným mandátom ochrancu našich ľudských práv. Veď zo základného práva ľudí na prístup k vode urobili bruselskí úradníci svojimi nariadeniami výnosný biznis len pre malú skupinu akcionárov ovládajúcich vodárenský sektor Únie. Z diskusie poslancov Európskeho parlamentu s predstaviteľmi občianskej iniciatívy Right2water vyplynulo, že v oblasti hospodárenia s vodou presadzujú európske inštitúcie agresívne opatrenia na podporu ziskov nadnárodných spoločností namiesto rešpektovania práva ľudí na primeraný prístup k vode.

Zo slovenského zastúpenia v EP sa do odbornej diskusie o problematike vody zapojila iba SNS, v mene ktorej  širokú európsku verejnosť informoval o situácii na Slovensku poslanec EP Jaroslav Paška. Podľa neho: „Aj u nás pod ochrannými krídlami bruselskej administratívy a za tichej asistencie poslušných pravicových aj ľavicových vlád postupne ovládla zásobovanie vodou nadnárodná obchodná spoločnosť Veolia Environnement S.A. s anonymnými vlastníkmi, ktorá vzápätí presadila prudké zvýšenie cien vodného a stočného pre naše domácnosti.“

Organizátori občianskej iniciatívy Right2water zozbierali na podporu svojich požiadaviek voči EÚ behom ôsmich mesiacov takmer dva milióny podpisov v trinástich členských štátoch Únie, čím splnili podmienky na prerokovanie ich požiadaviek v orgánoch EÚ. Ak je prístup k pitnej vode a sanitácii uznaný Organizáciou Spojených národov za základné ľudské právo, je v zmysle Zmluvy o EÚ primárnou povinnosťou Európskej komisie zabezpečiť, aby distribúcia vody pre obyvateľstvo bola organizovaná ako verejná služba a nie ako kšeft pre akcionárov súkromných firiem. Pri vytváraní príslušnej legislatívy je potom potrebné postupovať v zmysle ľudsko-právnych zásad, a nie podľa pravidiel voľného trhu.

Exemplárnou ukážkou brutálneho presadzovania záujmov veľkokapitálu Európskou komisiou proti bežným ľuďom bol aj jej príkaz portugalskej či gréckej vláde na sprivatizovanie štátnych vodárenských podnikov ako súčasť opatrení presadzovaných takzvanou Trojkou (Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond) pri stabilizácii hospodárstva uvedených štátov.

O úspešnosti občianskej iniciatívy, požadujúcej zmenu prístupu k vode tak, aby sa v dôsledku nariadení bruselskej vrchnosti nedostala úplne do rúk anonymných vlastníkov, ktorí si z jej distribúcie urobia nástroj na vydieranie ľudí, bude rozhodovať až nový Európsky parlament, zostavený na základe výsledkov májových volieb.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.