HUMORESKA
Marek DANKO
Nebojte sa, milí čitatelia, nejde o slepačí mor, ktorý začal nivočiť našu hydinu. Nejde ani o nejakú slovenskú eko, bio, prípadne inú farmu. Reč bude o farme s veľkým „F“, teda o slávnej reality šou, ktorou sa snaží nemenovaná komerčná televízia celoplošne zlikvidovať zvyšky súdnosti a dobrého vkusu pod Tatrami.
Aký je recept na podobný program? Jednoducho si pozvete na kasting pár sto ľudí a vyberiete si z nich čo najpestrejšiu vzorku vulgárnych jedincov, exhibicionistov, životných skrachovancov, radodajných žien a podobne. Dotyčných potom stačí zavrieť na jedno miesto a skôr či neskôr je o zábavu postarané. Keby sa náhodou naša božia zoologická záhradka nesprávala patrične „televízne“, tak im naservírujeme alkohol a o zábavu bude určite postarané. Tá spočíva v zákernom intrigovaní a následných potýčkach jednotlivých účastníkov, v sexuálnom harašení podľa vzorca „každý s každým“, a najmä v nadávaní. Doposiaľ televízie všetky mastné slová „vypípali“. Napríklad: Ty … píp, ty si myslíš, že som... píp? V poslednom čase však na to čoraz častejšie zabúdajú. Zrejme zaradili do nákladov aj sumy na pokuty, lebo vedia, že iné médiá rady zverejnia horibilné čiastky za porušenie zákona a záporná reklama sa začína na Slovensku čoraz viac vyplácať. A keby aspoň tie vypípané slová boli z pestrej slovnej zásoby, ale ozýva sa stále zo päť tých istých termínov, ktoré sú v drvivej väčšine spojené s urogenitálnym traktom a s ním súvisiacou činnosťou. Také donedávna ešte tabuizované hovno už nestojí ani za pípnutie.
Všetky problémy by boli razom vyriešené, keby sa na niektorej z masmediálnych fakúlt, a máme ich požehnane, zriadila katedra nadávok. Do všelijakých reality šou by sa potom mohli prihlásiť iba účinkujúci, ktorí by sa preukázali, že majú z tejto katedry zápočet. Veď len povážte, ako pekne by z obrazovky zneli slová ako: krepáň, kikimor, potĺkeň, zleza, fiťfiriť, prípadne zola neočatá. Nevymýšľam si! Presne tieto nadávky som objavil v česko-slovenskom slovníku vydanom v roku 1922 pre českých úradníkov, žandárov a inú inteligenciu, ktorí prichádzali počas prvej ČSR pozdvihovať Slovensko. Bolo ich tam oveľa viac a všetky pod pekným heslom „nadávaniny“. Komerčné televízie by zabili dve muchy jednou ranou. Ušetrili by na honorári pre „pípača“ a zároveň aj na pokutách, keď je tento prepotrebný zamestnanec na dovolenke a ony „zabudnú“ odstrániť vulgarizmy z vysielania. A navyše, pospolitý divácky ľud by si obohacoval slovnú zásobu našimi írečitými nadávkami, takpovediac dedičstvom otcov. Že je to utópia? Ja vám dám takú utópiu vy... píp, až sa z toho... píp.