Na slávnosti pozývali zváči na traktore
Text a foto: Ivan KRAJČOVIČ
Folklórny festival na Myjave si pripomenul okrúhle päťdesiate výročie. S tými výročiami je to zložité. Samotné slávnosti s vynechaním niektorých rokov siahajú až do roka 1956, takže vlastne má sedemdesiat rokov. Až od roka 1976 sa konajú každoročne priamo na Myjave v amfiteátri Trnovce. Oficiálne mali v tomto roku „len“ šesťdesiaty šiesty ročník…
Prečo ten zmätok v rokoch? V júni 1956 sa v amfiteátri hotela Slovan v Piešťanoch uskutočnili Krajské letné slávnosti piesní a tancov. A práve toto podujatie sa po vyše štyroch desaťročiach začalo považovať za prvý ročník Folklórnych slávností. Slávnosti sa však nekonali každý rok a často sa menilo aj miesto ich konania. Postupne sa presúvali z Piešťan cez Vrbové až do Krakovian. Až v roku 1976 sa vtedy už premenované Západoslovenské folklórne slávnosti konali prvýkrát v amfiteátri Trnovce na Myjave. Navyše v tomto roku uplynulo desať rokov od zápisu tylovej paličkovanej čipky Myjavskej pahorkatiny do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Ukážky z nej sa objavili aj na jarmoku, ktorý podujatie sprevádzal. Takže bolo čo oslavovať a pripomínať si.
Pred začiatkom slávností pozývali na ne „zváči“, ktorí vyhrávali po uliciach na vlečke veterána ‒ traktora Zetor 25. Na to, čo znamená toto slovo, som sa opýtal folkloristu Michala Kolárika, ktorý sa zhostil aj úlohy vodiča traktora „Zváči boli ľudia, ktorí pozývali kedysi na svadby. No a my sme to pomenovanie pretavili do pozvánok na tento festival. Začali sme v Brezovej pod Bradlom, kde bol Martin Návrat zo súboru Brezová a členovia Folklórnej skupiny Kopa. Chodíme po uliciach, občas sa zastavíme, boli sme už aj v Starej Turej.“
Program zahŕňal viac ako pol stovky vystúpení a projektov za účasti približne tisícšesťsto účinkujúcich vrátane domácich i zahraničných súborov a hostí z exotických krajín ‒ z Indie, Mexika a USA, kde sa predstavili Indiáni zo súboru Native Pride Productions z Floridy. Vystúpili aj súbory z Českej republiky a Grécka. Nechýbali domáce súbory Kopaničiar, Kopaničiarik, Kopa a Kýčer. Vystúpili s umeleckým pásmom nazvaným Rukopisy. Nechýbala Lúčnica. Išlo totiž o špeciálny program venovaný tvorbe choreografa Lúčnice profesora Štefana Nosáľa. Od jeho narodenia v januári budúceho roka uplynie sto rokov a uprostred budúceho roka si pripomenieme aj jeho výročie úmrtia. Jeho zaťom je spevák a skladateľ elánista Jožo Ráž starší, ktorý si za manželku zobral jeho jedinú dcéru Barboru, tanečnicu z Lúčnice, ako sa volá jedna z jeho najznámejších piesní.
Myjavský festival sa v roku 1999 stal členom C. I. O. F. F., teda International Council of Organizations of Folklore Festivals and Folk Arts. Z neho sme však za nevyjasnených okolností vypadli. Až v septembri 2018 na štyridsiatom ôsmom svetovom kongrese C. I. O. F. F., Medzinárodnej rady organizátorov folklórnych festivalov a ľudového umenia, sa aj zásluhou Myjavy do štruktúr vrátila Slovenská národná sekcia a myjavský sviatok folklóru tu zároveň získal status medzinárodného festivalu.
