Úvaha, ako najväčšiu korupciu odhaľuje „nezávislý publicista“
Ján SMOLEC
Môj známy, nazvime ho Našinec matičiar, si večer 19. januára tohto roku po celodennej vyčerpávajúcej, ale slabo zaplatenej práci sadal pred televíznu obrazovku s úmyslom konečne si oddýchnuť a zabudnúť na starosti dňa. Aj keď mal predplatených desiatky televíznych programov a prepínal ich hore-dole, obrazovka na neho chrlila zväčša bulvárne informácie, stupídne filmy a ešte stupídnejšie seriály.
Po zhliadnutí tohto informačno-kultúrneho galimatiášu, ba až hnusu, sa napokon vrátil k ponuke verejnoprávnej slovenskej televízie. O jej verejnoprávnosti už dlhšie pochyboval, lebo ju od roku 1998 opanovalo vedenie, ktoré si predsavzalo vyzametať z obrazovky všetko národné, slovenské.
Kritika od národne orientovaných divákov sa odmieta zdôvodnením, že „národné záujmy“ to je „starina“, téma, ktorá bola pre Slovákov aktuálna v 19. storočí. Pravicovými politikmi dosadený riaditeľ STV urobil v Mlynskej doline podobnú kádrovú čistku, akú robili normalizátori po sovietskej okupácii v roku 1968. Na 28. poschodí zriadil provizórny „koncentračný tábor“ do ktorého nahnal s výpoveďami všetkých národne orientovaných novinárov. Namiesto nich STV ovládli novinárski borci, ktorí pre vznik slovenskej štátnosti prstom nepohli, naopak, otvorene proti jej vzniku písali. Žiaľ, situácia sa dokonca vyvinula tak, že pronárodní politici, aj keď sa opäť dostali k moci, ani oni, ani im naklonení podnikatelia, proslovenské médiá nepotrebovali a finančne nepodporovali. Smutné je, že doteraz počuť z úst niektorých pronárodných politikov, že noviny nepotrebujú.
Znevažovanie slovenskej histórie je v trende a pravicová politika sa intenzívne propaguje už nielen v ich „súkromných“ novinách, ale aj vo verejnoprávnej televízii. Za obrovské honoráre to v STV robí okrem iných aj publicista Štefan Hríb. Svoju antislovenskosť hrozivo preukázal, keď krátko po smrti básnika Milana Rúfusa vrcholne neeticky znevážil a zneuctil jeho pamiatku. Našinec matičiar vtedy očakával, že ho z verejnoprávnej STV vyšmaria. Dlho na ten okamih čakal. Dočkal sa ho až v minulých dňoch. Jeho politickú tendenčnosť, neobjektívnosť a plytkú odbornú novinársku úroveň si konečne všimlo vedenie televízie a zastavilo vysielanie Hríbovej relácie Pod lampou. Lenže „nezávislý publicista“ zúrivo protestoval. Mal aj prečo, stratil by predsa kšeft, ktorý mu týždenne prinášal nemalé peniaze. Zaktivizovali sa svetoobčania, a tak o pár dní sa na dvojke znovu objavil.
Pod lampu si pozval iniciátora odhalenia kauzy Gorila, kanadského novinára Toma Nicholsona pracujúceho na Slovensku (oženil sa so Slovenkou, terajšou štátnou tajomníčkou ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny, ale údajne už s ňou nežije). Ďalej pozval Mareka Vagoviča, svojho podriadeného z týždenníka Týždeň (Hríb je jeho šéfredaktorom), šéfreportéra týždenníka Trend Gabriela Beera a českého novinára Janeka Kroupu.
■ PARTIA Z JEDNÉHO VRECA
Účastníci besedy zopakovali už uverejnené informácie o kauze. Spis Gorila vznikol pred piatimi rokmi. O to, že sa zachoval a uzrel svetlo sveta, sa postaral príslušník SIS. Na svoju čestnosť tvrdo doplatil, zo služby ho vyhodili.
Účastníci besedy znepokojene konštatovali, že korupcia vládne na Slovensku vo veľkej miere, politici o nej vedia, ale nič na jej odstránenie nerobia.
Našinca matičiara trochu prekvapilo, že Hríb, Beer a Vagovič v kritike neobišli ani svojho dlhoročného politického miláčika Dzurindu. Za každú cenu chceli do kauzy vmontovať aj Fica. Najradšej by ho prirovnali k Malchárkovi, ktorý vraj neváhal zobrať nevídaný úplatok 300 miliónov korún a dokonca aj prepychovú vilu mu postavili grátis. Moderátorovi Hríbovi zakotvila na tvári grimasa spokojnosti. Výrazne sa mu však zmenila do nespokojného napätia, keď sa český novinár Hríba a vychválených investigatívnych novinárov spýtal, prečo o tom nepísali skôr, keď o zázname toľký čas vedeli? O spise Gorila vedeli aj Dzurinda, Mikloš, Lipšic a celá plejáda pravicových politikov, ale aj Pod lampou prítomný najväčší reprezentant novinárskej pravdy – moderátor Hríb. O spise Gorila a korupcii pravicových politikov už dlho, ba až predlho vedeli aj besedujúci novinári Vagovič (Týždeň) a Beer (Trend). Nemohli to uverejniť, pretože sa to vraj overovalo. Celé roky sa v ich redakciách hľadala cesta a spôsob ako to uverejniť. Cesta sa nenašla, lebo vraj okrem iného neexistovali zvukové záznamy. Celkom dobre po slovensky hovoriaci kanadský novinár Nicholson vtedy pracoval v najvplyvnejšom denníku SME. Spis získal od príslušníka slovenskej tajnej služby. Keď o tom chcel napísať, šéfredaktor mu to zakázal. Zľakol sa vraj Penty. Nicholsona v SME dokonca obviňovali zo spolupráce so SIS-kou (!). Preto redakciu opustil.
■ MEDIÁLNA SERVILNOSŤ
Denníku SME údajne chýbala novinárska odvaha odhaliť neslýchanú korupciu preto, lebo v nej boli namočení politici, ktorých v boji proti Mečiarovi oddane podporovali. O tomto sa však pod Hríbovou Lampou nehovorilo. Na naivné, nepresvedčivé, trápne argumenty či výhovorky besedujúcich hríbovcov český novinár reagoval informáciou, že v Čechách novinárske overovanie tiež trvá dlhšie, ale nie niekoľko rokov. Doslova povedal:
„Ja to nechápem, prečo to u vás vyšlo až teraz?“
Našinec matičiar pred televízorom čakal, že osobitne Hríb, ale aj Béer s Vagovičom vyronia aspoň slzu ľútosti nad svojou novinárskou ťarbavosťou. Skúsený manipulátor besedy však razantne obrátil kormidlo diskusie a so zúrivou grimasou vykríkol: „A čo je to za štát, keď nekoná? Kde to žijeme? To má riešiť štát!“
Český novinár mu opätovne pripomenul základnú novinársku povinnosť. Novinár nemá problém korupcie riešiť, ale naň upozorniť. Aj keď nie sú fakty stopercentne overené, v náznakoch, inotajoch sa dá na ne upriamiť pozornosť.
„Tak robia iba dobrí, kvalitní a čestní novinári,“ zahundral pred televízorom Našinec-matičiar.“
„Krčah sa rozbil, môžete o tom písať,“ radil český žurnalista.
Publicisti Hríb, Vagovič, Béer o spise zbabelo mlčali. Neisto sľúbili, že odteraz budú prípad sledovať. Nicholson chce vydať knihu, ale zároveň vyslovil obavu, že ho Penta zažaluje. Hríb sebavedomo tiež prisľúbil, že bude pozorne sledovať, ako politici a polícia kauzu Gorila vyriešia. Divákov ohúril sľubom, že o rok sa účastníci besedy Pod lampou opäť stretnú a zhodnotia, ako sa prípad vyriešil. Vyzeralo to, akoby Hríb už verejnoprávnu STV vlastnil. Veď taký sľub môže vysloviť iba riaditeľka STV a nie jej externý spolupracovník. Našinec matičiar odchádzal od televíznej relácie sklamaný. Jej hlavní aktéri okrem Nicholsona a českého novinára nemali ani právo kauzu Gorila hodnotiť, lebo k jej odhaleniu ani štipkou neprispeli, naopak, z rozličných príčin ju možno ututlávali. Mlčali, hoci vedeli, že ide o najväčšiu korupciu na Slovensku a možno aj v Európe.
■ IGNORUJÚ MATICU
RTVS v minulých dňoch degradovala svoju objektívnosť a verejnoprávnosť aj ignorovaním podujatia Okrúhly stôl slovenskej inteligencie, ktorý organizovala Matica slovenská. Matica je zo zákona tiež verejnoprávnou inštitúciou rovnako ako RTVS (Rozhlas a televízia Slovenska). Na stretnutí sa v historickej budove Národnej rady na Župnom námestí v Bratislave zúčastnilo skoro dvesto popredných osobností na čele s predstaviteľmi cirkví, arcibiskupom, biskupom, rektorom Katolíckej univerzity, profesormi univerzít. Za
okrúhly stôl prišiel i predstaviteľ samosprávneho kraja, úspešní manažéri, tvorcovia hospodárskej stratégie a ďalší poprední činitelia slovenskej inteligencie. Treba zdôrazniť, že na podujatie Matica zámerne nepozvala predstaviteľov politických strán. Hoci RTVS organizátori zaslali pozvánku, v jej sídle v Mlynskej doline nepovažovali za potrebné poslať na podujatie spravodajský štáb. Odignorovali matičné podujatie a neinformovali o tom verejnosť. Keď sa v Bratislave zídu siedmi odporcovia slovenskej štátnosti, hneď za nimi letí televízny štáb. Televízna rada by si to mala všimnúť a čo najskôr obnoviť jej verejnoprávnosť.
Našinec matičiar odchádzal od televízora tiež s veľkou dávkou skepticizmu. V hlave mu vírili myšlienky. O kauze vedeli politici, novinári, prokurátori, príslušníci SIS – tajnej služby, a nikto nemal odvahu riskovať a prispieť k tomu, aby pravda o obrovskej korupcii vyšla na povrch. Neverí, že sa kauza Gorila úplne odhalí a vinníci budú spravodlivo potrestaní. Opäť sa to zatutlá. Pokiaľ budú médiá v rukách zahraničných a protislovensky orientovaných podnikateľov, tak sa výrazných zmien nedočkáme. Preto musia národne orientovaní politici, národne orientovaní podnikatelia, národne orientovaná inteligencia spolu s Maticou slovenskou robiť všetko pre to, aby čo najskôr vznikol denník obhajujúci národné záujmy. Keby na Slovensku existoval takýto denník, kauza Gorila by bola dávno odhalená.
Text Ján SMOLEC, karikatúra ANDREJ MIŠANEK