Grálová sonáta ako živé duchovné posolstvo


recitácia kostol teofil klas - štvorecVerše Teofila Klasa nadväzujú na dielo básnikov Katolíckej moderny

Grálová sonáta ako živé duchovné posolstvo

Maroš M. BANČEJ – Foto: autor

Adventnú nedeľu 15. decembra 2013 mali veriaci a zároveň milovníci poézie nevšedný zážitok. V bratislavskom františkánskom Kostole Zvestovania Pána sa konala prezentácia básnickej zbierky Teofila Klasa Grálová sonáta − Eucharistická poéma, ktorú pripravili Dom Matice slovenskej v Bratislave, Vydavateľstvo Post Scriptum a Rehoľa menších bratov františkánov.

Básnici, ktorých literárna kritika označuje ako autorov Katolíckej moderny, to nemali vo svojom umeleckom živote ľahké. Najmä po roku 1948 boli programovo vymazávaní z dejín literatúry, z čítaniek aj z edičných plánov. Mená ako Rudolf Dilong, Janko Silan, Andrej Žarnov či Svetloslav Veigl boli na niekoľko desaťročí známe iba užšej skupine milovníkov slovenskej poézie. O to viac zarezonovalo vydanie najnovšej básnickej zbierky Teofila Klasa, (vlastným menom Jozef Zavarský) Grálová sonáta − Eucharistická poéma.

     ■ Z DUŠE A PRE DUŠU

Prezentácia básnickej zbierky sa konala doslova symbolicky po nedeľnej večernej svätej omši tretej adventnej nedele vo františkánskom Kostole Zvestovania Pána v Bratislave. Po úvodných slovách otca Juraja Andreja Mihályho OFM a Daniely Suchej, riaditeľky Domu Matice Slovenskej v Bratislave, nasledoval prednes ukážok z diela v podaní Jozefa Šimonoviča, ktorý bol umocnený spevmi gregoriánskeho chorálu Františkánskej schóly pod vedením Sylvie Urdovej. Na záver o diele a autorovi prehovoril Pavol Prikryl, básnik a vydavateľ internetového časopisu VOX, dvojtýždenníka o náboženstve a kultúre. Ten reflektujúc rôzne aspekty vnímania tajomstva konštatoval, že umenie vytuší tajomstvo a spieva – básnik Teofil Klas vyspieval svoju eucharistickú poému ako virtuóznu sonátu. Aby bol umelecký zážitok úplný, organizátori v interiéri kostola nainštalovali aj komornú kolekciu diel akad. mal. Stana Dusíka, renomovaného a medzinárodne uznávaného výtvarníka a ilustrátora žijúceho vo Florencii, ktorý zbierku ilustroval.

recitácia kostol teofil klas

■ JASLIČKY NÁŠHO SRDCA

Daniela Suchá vo svojom príhovore citlivo zdôraznila hlavnú myšlienku veršov Teofila Klasa: „Boh prichádza k nám a stáva sa v tele Panny Márie človekom a my zasa putujeme k niečomu a niekomu plní očakávania. Putovanie je do Betlehema, kde sa máme s týmto najmenším Bohom, akého poznáme, v chudobnej betlehemskej maštaľke stretnúť. Panna Mária počala z Ducha Svätého najmenšieho Boha, akého si možno predstaviť. Nenarodil sa v kráľovskom paláci, ale v chudobnej maštaľke v Betleheme, ako predpovedal prorok Micheáš, keď povedal: ‚A ty Betlehem, Efrata, / primalý si medzi tisícami Júdu, / z teba mi vyjde ten, / čo má vládnuť v Izraeli / a jeho pôvod je odpradávna, / odo dňa večnosti.‘

Na myseľ mi prichádza Eucharistia.... V tejto maličkej hostii, kde nie je nič len voda a múka, ale pri sv. omši dochádza k transsubstanciácii – teda k premeneniu, a z hostie sa stáva živý Boh, ktorého kňaz nám dáva jesť. Vchádza do nás a premieňa nás na Božskú časticu. Teda je to vskutku Boh neuveriteľný, lebo týmto činom urobil úžasne riskantný čin, ktorý sa skončil našťastie dobre – vzkriesením.

     A tu sa dostávame k tvorbe Teofila Klasa a jeho poézii o Eucharistii. Pred sebou môžeme vidieť obrazy od majstra Stana Dusíka, ktorý žije vo Florencii, a týchto pár obrazov sme vybrali, lebo vyjadrujú kľúčové scény zo života Pána Ježiša, z ktorých niektoré boli použité ako ilustrácie do knihy Teofila Klasa Grálová sonáta.

     Obrazy putujú ako my v Advente k Ježišovi Kristovi. Kulminačný bod tvorí tvár Zmŕtvychvstalého Ježiša Krista. Prečo práve tento obraz je vyvrcholením? Nato nám odpovedá sv. Pavol, keď hovorí: ‚Keby Ježiš nebol z mŕtvych vstal, márna by bola naša viera.‘ Žalmista v jednom z najkrajších žalmov, aké poznám, sa pýta – Ó pane, keď hľadím do neba a vidím tie bezpočetné množstvá hviezd a nekonečné diaľavy a šíravy vesmíru a všetko stvorenstvo, ktoré poznám, chcem sa ťa spýtať: Čože je človek pre teba, tento malinkatý prášok, keď sa tak oňho ustavične staráš, prečo ti tak na ňom záleží?‘A Boh tak žalmistovi, ako aj nám odpovedá: ‚Jedna ľudská duša má pre mňa nekonečne vyššiu cenu ako celý vesmír a všetko, čo v ňom je.‘ Preto tak Bohu záleží na každom jednom z nás a každého z nás pozná po mene, lebo on je ten, ktorému sa ani mŕtvi netratia, lebo on je vskutku Bohom živých a je to Boh žijúci. A teda pripravme mu v našich srdciach dôstojný príbytok, aby jeho Matka nemusela hľadať miesto, kde položí svoje Dieťa do jasličiek, ale aby ho mohla vložiť do srdca každého z nás.“

     Čo dodať? Daniela Suchá vyslala túto básnickú zbierku medzi nás tými správnymi slovami.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.