Osobitne pre Slovenské národné noviny komentuje Július Binder
Dušan D. KERNÝ
Medzinárodný súdny dvor /MSD/ je jednou zo šiestich inštitúcií OSN sídliacich mimo New York, a je spojený s najväčším medzinárodnym sporom, ktorý zažila druhá Slovenská republika od roku 1993, preto sa Slovenské národné noviny o. i. obrátili na prof. Ing. Júliusa Bindera, aby komentoval skutočnosť, že na čele MSD je teraz slovenský právnik Peter Tomka - sledovali ste jeho medzinárodnú dráhu - aká bola Vaša prvá odozva?
Medzinárodný súdny dvor je hlavným súdnym orgánom OSN so sídlom v Haagu. Prvý raz som JUDr Petra Tomku stretol v New Yorku, v roku 1994, kde pracoval na slovenskej misii pri Organizácii Spojených národov a pomáhal mi v obhajobe Vodného Diela.
Peter Tomka úspešne obhajoval Slovenskú republiku v spore o vodné dielo Gabčíkovo Nagymaros. Osobne sa zaslúžil o významný úspech SR v tomto spore. V rámci Organizácie Spojených národov zastával niekoľko významných funkcií. Pôsobil aj ako veľvyslanec Stálej misie Slovenskej republiky pri OSN v New Yorku. Ako sudca Medzinárodného súdneho dvora pôsobí od roku 2004 a 10. novembra minulého roku ho opätovne zvolili do tejto prestížnej súdnej inštitúcie OSN na roky 2012 až 2021. Sudcu JUDr. Petra Tomku zvolili v pondelok 6. februára za predsedu Medzinárodného súdneho dvora na trojročné funkčné obdobie. Jeho zvolenie možno považovať za historický úspech, keďže na tento prestížny medzinárodnoprávny post prvýkrát zvolili slovenského občana čo je mimoriadne ocenenie jeho osobných schopností a vysokej odbornosti v oblasti medzinárodného práva.
Spor o G-N: stavba je spojená s Vašim menom, medzinárodná obhajoba s menom P. Tomku - nie je to akoby neprávom zabudnutá minulosť?
Takmer dvadsať rokov i v ľudskom chápaní je vek začínajúcej dospelosti. Môžem konštatovať, že Vodného diela Gabčíkovo /VDG/ i bez dolného stupňa je dielom spĺňajúcim interdisciplinárne požiadavky na dielo tretieho tisícročia, technický, ekonomický i ekologický. O čom sa na vlastné oči mohli presvedčiť i pätnásti sudcovia rozhodujúci spor medzi Slovenskom a Maďarskom pri návšteve VDG.
Skutočný vplyv vodného diela na prírodu je podľa očakávania priaznivý. Vodné dielo sa splatilo, v rámci solidárneho financovania sa postavilo i VD Žilina. Vodné dielo previedlo bezpečne povodne. Vodnú Elektráreň Gabčíkovo, ktorá vytvára jediný finančný prínos diela prevádzkuje však za nevýhodných podmienok pre Slovensko, majoritný zahraničný majiteľ slovenskej energetiky.
Medzinárodný súdny dvor v Haagu rozhodol v troch bodoch pre Slovensko v jednom bode neuznal právo Slovensku využívať vodné dielo.
V čase určenom na implementáciu /uskutočnenie, dodržanie záväzku/ rozsudku sa vyjednávacím týmom podarilo parafovať Rámcovú Dohodu, akceptovateľnú obomi stranami. Po zmene politických garnitúr v roku 1998 otázka implementácie rozsudku stagnuje, prebiehajú rozhovory bez konkrétnych záverov.
Od naplnenia gabčíkovskej zdrže o niekoľko mesiacov uplynie 20 rokov, čo je dostatočne dlhý čas na vyhodnotenie tendencií a trendov dlhodobého vývoja prírody okolo vodného diela Gabčíkovo. Teraz by už malo byť jasné každému, kto je ochotný prijať pravdu, že katastrofické predpovede odporcov výstavby SVD boli politicky motivované a že ich interpreti sa spoliehali, že sa ich odporúčania, zbúrať dielo pred dokončením príjmu, takže by falošnosť ich predpovedí nikdy nemohla byť odhalená! Okrem obrovských ekonomických škôd spôsobených opustením vodného diela najmä Slovensku, ktoré viac pokročilo v realizovaní spoločného diela, by v zapätí nasledovali významné ekologické škody na oboch stranách Dunaja.
Bez vybudovania vodného diela Gabčíkovo a bez existencie dnešného stavu s funkčným vodným dielom Gabčíkovo, by sme sa museli starať o protipovodňovú ochranu Žitného ostrova, o zabezpečenie plavby od Bratislavy po Palkovičovo a bezmocne by sme sa pozerali na vyschnuté dunajské ramená, nežiaduce premeny (hynutie lužného i komerčného lesa a hlboko zaklesnuté hladiny podzemných vôd na hornej časti Žitného ostrova a Szigetkôzu so všetkými dôsledkami na prírodu, lesy i poľnohospodársku výrobu. Bez výroby elektrickej energie, bez zlepšenia plavby. Bez príjmov, len s výdavkami zo štátneho rozpočtu.
Po výmene vládnej moci v roku 1998 v Maďarsku, vláda Viktora Orbána zmietla zo stola výsledky predchádzajúcich intenzívnych rokovaní a v pomerne dlhom prerušení ďalších rokovaní, zvažovala ďalšiu rokovaciu a mediálnu taktiku.
Maďarskí politici sa netajili nádejou, že po parlamentných voľbách v SR, v ktorých „medzinárodné demokratické sily“ zabezpečia účasť SMK vo vláde, že nová vláda – za prispenia „maďarskej výsadky“ vo vláde SR (ktorá obsadila kľúčové odvetvia pôdohospodárstva, životného prostredia a výstavby a regionálneho rozvoja) – bez väčších diskusií príjme podmienky novej vládnej garnitúry V. Orbána, ktorú SMK otvorene podporovala. Vláda M. Dzurindu však zrejme usúdila, že takéto riešenie by natoľko oslabilo ich pozíciu (lebo stanovisko SR v spore o SVD G-N malo veľkú podporu vo verejnej mienke v SR a neodôvodnený ústup by nepochybne vyvolal negatívnu reakciu verejnosti), že by neboli v stave plniť ekonomické direktívy silnejšieho zahraničného „sponzora“, pomocou ktorého sa zmocnili vlády, napriek tomu, že voľby 1998 jasne vyhralo HZDS ! Preto (možno aj po vzájomnej konzultácii so spojencami v MR) vláda M. Dzurindu akceptovala maďarskú taktiku prieťahov, t.j. nekonečných rokovaní s nulovým výsledkom.
Reprezentantom MR bolo jasné, že nemajú obhájiteľné argumenty na revíziu jednotlivých bodov Rámcovej dohody, preto sa rozhodli zavaliť rokovacieho partnera rozsiahlym materiálom, ktorý prezentoval „komplexnú maďarskú predstavu o splnení Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora /MSD/“, založenou na názore, že MSD svojím Rozsudkom zo septembra 1997 (tým, že výslovne neprikázal MR vybudovať Nagymaros) rozhodol vlastne, že MR nie je povinná vybudovať Nagymaros, ani iný dolný stupeň. Takýto postup jednak vylúčil diskusie o detailoch, ktoré by MR nebola schopná obhájiť, jednak dostal slovenskú stranu do defenzívy, pričom maďarská strana získavala „mediálne body“, biľagovaním SR, že je neústupná, neústretová a dogmatická – trvajúc na „doslovnom“ splnení Zmluvy 1977, ktorej platnosť MSD potvrdil.
Začiatkom septembra, ešte pred parlamentnými voľbami v SR, požiadal vtedajší agent SR JUDr.Tomka MSD v Haagu o vynesenie dodatočného rozsudku.
Po zmene vlády na Slovensku, koncom novembra 1998, rokovali vládne delegácie v Bratislave už v novom zložení a v decembri MZV MR zaslalo na MSD do Haagu stanovisko k podaniu SR z 9/98. Následne maďarská strana ohlásila, že pripravuje návrh komplexného riešenia – svoju predstavu „splnenia Rozsudku bez splnenia Zmluvy´77“. 15.4.1990 poslal L. Sékely list s otázkami, ktoré treba riešiť. Tým sa stalo podanie slovenskej strany bezpredmetným.
Slovenská strana prijala tento spôsob rokovania a po štrnástich rokoch je oprávnené konštatovať, že sa zmárnil čas a že sme v implementácii Rozsudku MSD vôbec nepokročili – naopak, od jeho splnenia sme ďalej, ako sme boli vo februári 1998.
Skutočnosť, že vláda MR po roku 1998 anulovala výsledky práce vládnej komisie predchádzajúcej vlády, je samo o sebe dôkazom, že buď do februára 1998, alebo v nasledujúcom období, maďarská strana nerokovala „v dobrej viere“ – ako vyžaduje Rozsudok MSD. Vzhľadom na to, že rokovanie do februára 1998 smerovalo k dohode, v súlade s Rozsudkom MSD a Zmluvou z roku 1977, je evidentné, že práve po februári 1998 maďarská strana rokovala s politicky obmedzeným mandátom, čo by bolo dostatočným dôvodom k aktivovaniu žiadosti o dodatočný rozsudok, ktoré SR podala na MSD v septembri 1998.
Stav nič nerobenia vo veci SVD G-N trvá doteraz. Súčasná vláda nekoná v prospech Slovenska.
V čom je pre Vás hlavný kontrast medzi dnešnou domácou scénou a medzinárodným prostredím v ktorom pôsobia odborníci ako P. Tomka, čo znamená jeho zvolenie, ale aj doterajšia dráha v širšom kontexte /napr. pre tých, ktorých cieľom je byť slovenským vzdelancom, inteligentom/?
Žijeme v období, kde svet je nie len v hospodárskej kríze, ale hlavne v kríze morálnej. Svet je ovládaný finančnými skupinami a ich prisluhovačmi.. Niektoré rozhodnutia MSD sú poplatné stanoviskám veľkých, najmä v otázkach Balkánu. Bohužiaľ je nepatrný rozdiel medzi domácou a medzinárodnou scénou. Treba dúfať, že voliči v nastávajúcich voľbách budú voliť zodpovednejšie. Prajem novému predsedovi Medzinárodného súdneho dvora v Haagu veľa odvahy a využitie jeho osobných schopností morálnej čistoty a vysokej odbornosti v oblasti medzinárodného práva, pri závažných rozhodnutiach.