Len racionálna ekonomika bez nánosov ideológií vedie k prosperite
Ivan BROŽÍK – Foto: archív
Už pred viac ako štyrmi rokmi dorazil do Hamburgu prvý skúšobný nákladný vlak, vypravený v Pekingu. Trasu dlhšiu ako dvadsaťpäťtisíc kilometrov zvládol za neuveriteľných pätnásť dní. Experimentálna a prelomová jazda kontajnerového vlaku bola výsledkom spolupráce nemeckých železníc Deutsche Bahn so železnicami štátov ležiacich na jednej z vetiev budúcej euroázijskej transportnej cesty – Číny, Mongolska, Ruska, Bieloruska a Poľska.
Ak teda u nás niekomu prekáža „socialistický“ projekt predĺženia širokorozchodnej, na ktorom spolupracuje „komunistické“ Rusko, mal by sa rýchlo zobudiť zo svojej obmedzenej geopolitickej pseudoreality. Nemci totiž na ňom už reálne pracujú. Predseda vlády Robert Fico v tejto súvislosti pre SNN povedal: „Iba ľudia, ktorí mali ideologické klapky, to odmietajú. Oni to neodmietajú z racionálnych dôvodov, oni to odmietajú len preto, lebo je v tom zakomponované Rusko. V tom je tá úbohosť niektorých politikov na Slovensku. Našťastie je v tom aj Rakúsko, takže máme aspoň dobrý argument, že nie hlupáci sú iba Rusi, Ukrajinci a Slováci, ale aj Rakúšania.“
■ IDEOLOGICKÁ SLEPOTA
Ruská Transsibírska magistrála vznikla a začala v plnom profile fungovať ešte za vlády Romanovcov v cárskom Rusku. Mimochodom, o široký rozchod u nás nemáme záujem ako jediní. Fínsko už využíva trať z Helsínk cez Rusko do Mančuli na rusko-čínskych hraniciach a odtiaľ ďalej do ostatných veľkých čínskych miest, vrátane Pekingu. Práve táto trasa umožňuje dopravu tovarov z Číny a späť do 12 dní, čo je tretina času potrebného na prepravu tovaru kontajnerovými loďami. Ešte väčší záujem Európy púta podľa Markku Heiskanena zo Severského inštitútu pre ázijské štúdie postupné otváranie takzvanej Železnej hodvábnej cesty. V budúcnosti by mohla viesť z Južnej Kórey cez Severnú Kóreu, Rusko do severnej Európy s vetvou smerujúcou z Ruska do Číny. Pre úplnosť, Holandsko už tiež uskutočnilo pokus prepojiť prístavný Rotterdam s ázijskými železnicami a nezaostali ani Nóri so svojím prístavom v Narviku. Na zámere postaviť ŠRT trvá aj Viedeň, aj keby mala stavba obísť váhajúce Slovensko cez Maďarsko. Predseda súčasnej slovenskej vlády však pre naše noviny našťastie potvrdil: „Vnímam obrovské strategické výhody tohto projektu. To iba hŕstka ideologických bláznov, ktorí majú klapky na očiach, si myslí, že dokážu zastaviť takýto projekt, na ktorý pozerá celý svet naozaj s veľkým záujmom, pretože ide o prepojenie Východu a Západu. Tento projekt ja podporujem.“
■ ŽELEZNÁ CESTA
Najdlhší širokorozchodný železničný koridor je Transsibírska magistrála, ktorá má spolu s nevyhnutnými odbočkami dĺžku 24 800 km. Vedie od Petrohradu cez Moskvu až do ďalekovýchodného prístavu Nachodka. Na magistrálu nadväzujú aj južnejšie trate do ďalekovýchodných častí Číny, Kórey a ďalších ďalekovýchodných prístavných terminálov na indotichooceánskom pobreží, vrátane kratších trajektových prechodov do významných ázijských terminálov. Najnovšie odbočky trate smerujú cez ruské a ukrajinské územie do Kazachstanu a ďalších krajín strednej Ázie, ako aj do ďalekovýchodných terminálov. Spolu predstavujú dĺžku okolo 20 000 km. Táto trasa – koridor – je vlastne „Hodvábnou cestou“ 21. storočia. Zároveň smeruje do priesečníku so severojužnou „Jantárovou cestou“. Vysoký strategický význam tejto najmenej náročnej transkontinentálnej európskej spojnice ocenilo aj Európske spoločenstvo priznaním najvyššej priority projektu.
■ NEZNÁMA STRATÉGIA
Stratégia EÚ pre Dunajský región a špecificky pre „Stredoeurópsky dunajský región“ predpokladá vo všetkých pozemných druhoch dopravy postupné presunutie tovarových komodít na ekonomicky i ekologicky výhodnejšiu železničnú dopravu a kde je to možné, na najvýhodnejšiu vodnú dopravu. Práve v súčinnosti posledných dvoch druhoch dopráv je podľa stratégie „potrebné hľadať prioritné trasy a infraštrukturálne stavby, vrátane prekládkových tovarových terminálov pre budúce multimodálne a intermodálne prepravy v rámci komodálnych dopravných reťazcov s príslušným logistickým zabezpečením (službami). Potenciálne najväčšie možnosti poskytuje Paneurópsky vodný dunajský koridor č. VII. s jeho stredoeurópskymi prístavmi Bratislava, Komárno a Viedeň“. Dá sa ešte pochybovať?