V Bratislave nejde o „vojnu sôch“ – je to obranný zápas proti zneucteniu

Dušan D. KERNÝ

Bratislavský mestský parlament – 45-členné mestské zastupiteľstvo, bude v nadchádzajúcich dňoch, 26. apríla, rokovať o veľkom konflikte – o nahradení súsošia štúrovcov sochou Márie Terézie. Komisia ochrany historických pamiatok mesta prijala uznesenie zaoberať sa vecou „až po predložení konkrétneho návrhu na premiestnenie pomníka štúrovcov a prijatí pravidiel … pri premiestňovaní a demontáži pamätníkov…“

Vyše desaťtisíc podpisov občanov nesúhlasiacich s premiestnením súsošia už leží na radnici. Tým sa splnila zákonná podmienka. Podľa hovorcu bratislavského primátora Ľ. Andrássyho „samospráva musí prerokovať každú petíciu, pod ktorú sa podpísalo najmenej tritisíc ľudí“. Kľúčovou osobnosťou, ktorá už roky dbá na to, aby občianstvo bolo v strehu, je neúnavný a výrazný občiansky aktivista, spisovateľ a matičiar Drahoslav Machala: „Vlastenecký protest zdvihol a zomkol všetkých vzdelaných Slovákov a Slovenky,“ vyhlásil pre Slovenské národné noviny.

• MÁRIA ÁNO, ALE INDE

Výnimočné stanovisko zaujala medzinárodne renomovaná historička profesorka Emilia Hrabovec, o. i. primátorovi Bratislavy napísala: „Mária Terézia bola bezpochyby významnou panovníčkou aj nášho národa. Hodnotenie jej pôsobenia je však predmetom historického výskumu, ktorý odkrýva tak nesprávne rozhodnutia a tienisté stránky jej vládnutia, ako aj
pozitívne aspekty tereziánskeho obdobia. K tým druhým zaiste patrí
panovníčkino úsilie o modernizáciu školstva, fungovanie štátneho aparátu,
hospodárskych vzťahov a o úpravu povinností poddaných, ktorí vtedy tvorili
veľkú časť slovenského národa. K jej najbližším spolupracovníkom patril
slovenský vzdelanec Adam František Kollár, rodák z Terchovej… Je tiež
zrejmé, že panovníčka mala blízky vzťah k nášmu mestu, v ktorom sa často
zdržiavala a ku ktorého zveľadeniu prispela. Jestvuje teda veľa dôvodov,pre ktoré by v Bratislave mohol stáť jej pamätník.“

• POLITICKÉ DEJINY

„V diskusii, ktorá sa vedie okolo reinštalácie repliky jej pamätníka, však
nejde o objektívne a vyvážené hodnotenie historickej osobnosti. Ide
o politicko-ideologicky motivovaný pokus, ktorý je súčasťou systematického
snaženia o reinterpretáciu dejín Bratislavy v neslovenskom alebo
protislovenskom zmysle, predovšetkým o vylúčenie Slovákov z histórie ich
vlastného hlavného mesta.“„Pri pamätníku Márie Terézie,“ konštatuje prof. E. Hrabovec, je „osobitne závažnou okolnosťou, že vznikol počas „milenárneho“ jubilea príchodu Maďarov do strednej Európy, ktoré sa oslavovalo s veľkou hystériou a ktorého cieľom bolo legitimizovať tuhú maďarizáciu a výlučný nárok Maďarov na vládu v Uhorsku. Reinštalácia takého historického svedectva do srdca Bratislavy na mieste odstráneného pamätníka štúrovcov je výsmechom
slovenských dejín a zauchom každému Slovákovi, je podkopávaním základu, na ktorom všetci stojíme“, konštatuje o. i. profesorka.