Hontianska paráda 2012

hrušovV dňoch 17. - 18. augusta 2012 v Hrušove sa uskutočnil veľmi vydarený 17. ročník jedného z najznámejších a možno povedať aj najvýznamnejších sviatkov tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku v tom najširšom rozsahu Hontianska paráda. Opäť to bola paráda so všetkým, čo k nej patrí – nádherné prostredie hrušovských lazov i dediny, výborne premyslená a aj vykonaná organizácia celého podujatia jedinečná dramaturgia scénických programov.

Už pri vstupe do dediny sa mohli návštevníci oboznámiť s priebehom tradičnej ručnej žatvy a mlátenia obilia, pečením chleba a lepníkov v kamenných peciach či vidieť opracovávanie dreva a kameňa, stavbu uhliarskej míle a výrobu dreveného uhlia. Hrušovská dedina bola pripravená v každom kúte prijať hostí v Čebovskom, Pukanskom, Sebechlebskom, Hrušovskom, Moraváckom, Staroslovienskom, Záhorskom, Gazdovskom, Hasičskom, Haluškovom, Krošniarskom, Páleničiarskom, Poľovníckom, Pufancovom, Mládeneckom, Vinárskom, Medovom a ďalších dvoroch pri dobrom posedení s pesničkami a pri ochutnávaní jedál.
V rozhlasovom dvore sa počas druhého dňa uskutočnil maratón ľudových piesní, čo bol pokus o stanovenie rekordu v nepretržitom spievaní ľudových piesní, do ktorého sa zapájali nielen účinkujúci so svojimi muzikantmi, ale aj mnohí obdivovatelia ľudovej piesne so sprievodom ľudovej hudby Mira Kapca. V amfiteátri sa uskutočnilo sedem programov, pričom každý deň sa začínal koncertovaním ľudových muzík. Piatkový večer 17. 8. otvoril detský súbor Ragačinka a skupina Hrušov pásmom s názvom Pri mašine. Domáce kolektívy v ňom nielen priblížili zvyky súvisiace so záverom žatevných prác, ale si verejne uctili aj pamiatku vzácnych osobností Hrušova, ktoré sa počas mnohých rokov zaslúžili o uchovanie bohatstva ľudovej kultúry Hrušova i o profiláciu Hontianskej parády. Verejné poďakovanie a uznanie za všetky doterajšie roky i priateľstvo so Slovákmi v zahraničí zvýraznilo udelenie Pamätnej medaily francúzsko-slovenského priateľstva . Skupine a obci ju odovzdal riaditeľ Krajanského múzea Matice slovenskej Daniel Zemančík.
Mimoriadnemu záujmu divákov sa tešili programy horehronskej piesne. V prvej časti vystúpili na vysokej umeleckej úrovni ženská spevácka skupina Trnky z Banskej Bystrice a tanečná skupina súboru Partizán zo Slovenskej Ľupče. Druhú časť programu otvoril populárny spevák horehronských piesní Ján Ambróz s ľudovou hudbou Borievka. Atmosféra v hľadisku bola výnimočná, diváci si spolu spievali skoro všetky piesne a pri záverečnej Na Kráľovej holi povstal celý amfiteáter a ľudia si vyžiadali od Jána Ambróza opakovanie ďalšej a ďalšej pesničky.
Druhý deň, 18. 8., sa divákom v amfiteátri v programe Zvítanie v Honte predstavil najskôr súbor Hont z Krupiny so svojimi hosťami – súborom Senior Družba Trenčín, speváckou skupinou Vranky z Nitry, súbormi z Moravskej Novej z Česka, Jakšič z Chorvátska a skupinou gajdošov SHS. Divákov zaujali dva programy – Deti a tradície, kde súbory Turiec z Martina a Ragačinka z Hrušova za prítomnosti predsedu MS Mariána Tkáča uvítali hosťujúce detské kolektívy z Grécka, Rakúska, Rumunska, Turecka a Nemecka. Potom sa v programe Na pasení so zaujímavým scénickým spracovaním pastierskych zvykov a tancov predstavili folklórne skupiny z Chrenovca Brusna, Jaroku, Kokavy nad Rimavicou, Polomky, Zlatých Moraviec a Podzámčoku.
Záver celého večera, a tým aj tohtoročnej Hontianskej parády patril skupinám z hontianskych obcí – z Dačovho Lomu, Domadíc, Hontianskych Nemiec, Chľaba, Litavy, Lackova, Krupiny, Neniniec, Príbeliec, Plachtiniec, Prenčova, zo Sazdíc, Sebechlieb, Senohradu, z Veľkých Túroviec – a súboru Krtišan z Veľkého Krtíša v programe Od prameňa k plameňu. Mimoriadne zaujímavým spôsobom plným vážnosti predstavili zvyky a obyčaje obcí Hontu „okorenené „ vzácnym ľudovým humorom“, ktorým si zvykli naši predkovia spríjemňovať mnohé zložité chvíle života. Po nich sa svojím programom Toto je ten chodník divákom predstavil jeden z najlepších slovenských folklórnych kolektívov súbor Vršatec z Dubnice nad Váhom. Veľmi dôstojným spôsobom zavŕšil programy Hontianskej parády, za ktorú sa patrí hlboko pokloniť a poďakovať každému, kto prispel k jej jedinečnému vyzneniu.

Igor KOVAČOVIČ 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.