Je požiadavka rešpektovať zákony rasistická?


rómovia 1Rómsky problém neexistuje, zanedbávame iba riešenie kriminality v spoločnosti

Ivan BROŽÍK – Karikatúra: Andrej MIŠANEK, foto: archív

V Európe, vrátane Slovenska, tiká etnická bomba. Ak ju vlády urýchlene nezneškodnia, výbuch bude mať nedozerné následky. K nám najbližšie Česko má svoj Šluknovský výbežok, u nás je to najnovšie Krásnohorské Podhradie. Mediálna stálica Lunik IX je už dávno „nezaujímavým“ spoločenstvom. Svoje o tom vedia majoritní obyvatelia Maduníc na Považí či Plaveckého Štvrtka na Záhorí. Ale žiaľ nielen tam.

Donekonečna chodíme okolo horúcej kaše a tvrdíme, ako nesmierne ťažké je aspoň len začať čosi riešiť. Niet sa čo čudovať. V zálohe je nepretržite pripravená mimoriadne akčná a v podstate nátlaková skupina aktivistov z najrôznejších mimovládnych organizácií, pripravená svojimi nezmyselnými argumentmi okamžite torpédovať akýkoľvek pokus štátu o zrovnoprávnenie podmienok života majoritného obyvateľstva s rómskou menšinou alebo presnejšie s jej neprispôsobivou časťou.

SILA REFERENDA

Osviežme si svoje vedomosti a potvrďme predchádzajúce tvrdenie praxou, akou napríklad vo Švajčiarsku riešia štátne orgány spolužitie s neprispôsobivými – nielen Rómami. A nedovolia do toho kibicovať nejakým politologickým adolescentom. Jediná moc, ktorá má právo ovplyvniť rozhodovanie štátu, je referendum. Keďže vo Švajčiarsku majú v podstate najvyššiu moc mestské a regionálne samosprávne orgány, riešenie problému asociálov je v ich rukách. Ak napríklad neprispôsobiví občania odmietnu ponúknutú prácu – nemôžu rátať s nijakou sociálnou podporou. Ak alkoholik či absentér príde o zamestnanie, tak isto nemôže od nikoho čakať ani frank podpory. Sociálnu podporu v nezamestnanosti môžu dostať až po odpracovaní piatich rokov bez prerušenia. Ak asociálna rodina zničí byt, ktorý jej ako nízkonákladový pridelilo mesto (u nás je na to eufemizmus „vybýva“), musí nahradiť škodu alebo si ju odpracovať vo väzení. A hovorí niekto v Európe o švajčiarskom rasizme? Dokonca samotní Švajčiari verejne hovoria, že odmietajú živiť parazitov, a nikto ich za to nepranieruje a neposiela im súdne predvolania.

KDE JE CHYBA

rómoviaPoslanec Národnej rady Slovenskej republiky Peter Pollák, vysokoškolsky vzdelaný Róm, verejne tvrdí: „Dnes sa musíme zamyslieť, či budeme skúšať ďalšie experimenty. V posledných rokoch sme ich počuli niekoľko – od Ficových internátnych škôl pre Rómov, cez Slotov samostatný rómsky štát až po e-pay karty pani Nicholsonovej. Už by sme s tým mali prestať. A to je možno to najsprávnejšie, lebo ja si osobne myslím, že problémy Rómov nespočívajú až tak v tom, že by sme mali niečo robiť navyše, ale skôr v tom, že robíme isté zbytočné kroky. Ak zistíme, že problém je v nezamestnanosti, čo je dosť možné, zameriame sa predovšetkým na posilnenie pracovného trhu. Ak zistíme, že jediným problémom sú nevyrovnané pozemky, pokúsime sa nájsť riešenie.“ (Zdroj: TREND)

KOTLEBOVE „NÁVODY“

Slovenské národné noviny zaujímal aj názor Mariana Kotlebu, ktorý je v týchto dňoch v kurze okrem iného preto, že sa rozhodol riešiť existenciu nelegálnej rómskej osady v Krásnohorskom Podhradí.

„Časový horizont riešenia situácie na dotyčných pozemkoch je dnes ťažko presne stanoviť. Určite to však nebude tak skoro, ako si možno mnohí predstavujú. Je pred nami veľa práce a medializované získanie pozemkov bol len ten povestný prvý krok. Ako už aj pre médiá povedal môj realitný poradca Miroslav Belička, jediné, čo s pozemkami chceme urobiť, je zosúladiť skutkový stav so stavom právnym.“

Príznačný je v tomto probléme postoj „správcu“ osady, tamojšieho rómskeho vajdu: „Kotleba prísť môže, my však neručíme za to, v akom stave odíde.“ V tejto vete je vzorovo koncentrovaná ignorancia platných zákonov zo strany pána vajdu (nedotknuteľnosť osobného vlastníctva), no takmer rasistické je to pripomenúť. Niet sa čo čudovať, že majoritní obyvatelia obce Plavecký Štvrtok na Záhorí by si Mariana Kotlebu želali za starostu, lebo ich „spolužitie“ s obyvateľmi miestnej, nelegálne postavenej rómskej osady sa inak ako peklom zaživa nazvať nedá. Kriminalita tamojších maloletých Rómov je nateraz nezastaviteľná, za odmietnutú cigaretu neváhajú spôsobovať občanom či tam zamestnaným ľuďom aj ťažké ujmy na zdraví. Kotleba navrhuje „hranicu trestnej zodpovednosti znížiť na dvanásť rokov“. Aj pri súčasnom stave je tu však otázka, kto a ako vymáha zákonnú zodpovednosť zo strany rodičov za napáchané skutky ich detí. Tu zas štát prejavuje iba strach a bezmocnosť, hoci sa môže oprieť o platné zákony uznávané v celej Európe. Mimochodom, SNN sa spýtali Mariana Kotlebu aj na to, ako vníma mediálne nálepky, že je fašista, rasista a že patrí do basy: „V právnom štáte by som pre tieto ničím nepodložené označenia už bol milionár. Dnes však naše médiá, dotyčné mimovládne organizácie, ako aj celú spoločnosť riadia ľudia, ktorí, ako sa hovorí, ťahajú za jeden povraz. O aký povraz ide, sa ľudia najlepšie dozvedia z publikácie Protokoly sionských mudrcov. Určite by si ich mal každý kresťan prečítať a porozmýšľať nad nimi.“

STUPNE ODVAHY

cigániBývalá štátna tajomníčka ministerstva práce a sociálnych vecí Lucia Nicholsonová vyhlásila, že Brusel bol ochotný pristúpiť aj na tvrdé opatrenia, napríklad aj na limitovanie dávok: „Napokon, aj my sme navrhovali takúto reformu ohľadom sociálnych dávok aj vo vzťahu k sociálne vylúčeným spoločenstvám. Ide len o to, či nájde politickú odvahu na takýto krok.“

Nuž práve, kto a kedy sa konečne prestane báť? Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku tvrdí, že netreba okliešťovať ľudské práva. Problémom podľa neho je len to, že štát nedostatočne využíva nástroje, ktoré má k dispozícii: „Ak sa hovorilo o dávkach v hmotnej núdzi vyplácaných vo forme potravín, to už dnes zákon umožňuje, a otázka je, prečo sa to nevyužíva dostatočne masovo a efektívne, prečo často v praxi rezignujeme na zabezpečenie práv a záujmov detí, ktoré žijú v tomto prostredí a pod. Netreba zasahovať do ľudských práv, treba vhodne kombinovať motivačné a potom aj sankčné nástroje.“

Okrem obmedzenia rodinných prídavkov či sociálnych dávok prichádzajú podľa predsedu vlády Roberta Fica do úvahy aj internátne školy. Stále tu však vyvstáva otázka a čo rodičia týchto rómskych detí? Kde je ich zákonná zodpovednosť za ich ratolesti? Podľa Roberta Fica si Slovensko bez ústupkov z pravidiel, ktoré ochraňujú ľudské práva, so sociálne slabými ľuďmi nedokáže poradiť. Preto treba podľa neho upozorniť v Bruseli na problémy, ktorým Slovensko čelí: „Ak napríklad poviem teraz, poďme zúžiť poskytovanie rodinných prídavkov na tri deti do budúcnosti, narážame na problém ľudských práv. Ale ak naďalej budeme pokračovať v tejto politike vo vzťahu k rómskej populácii, budeme svedkami neustáleho zvyšovania počtu rómskych spoluobčanov prakticky bez akejkoľvek životnej perspektívy, vo veľmi zlom zdravotnom stave a plne odkázaných na štát.“

Neskúšajme zlé riešenia, ak sme nevyskúšali tie dobré – tvrdí Peter Pollák, prvý rómsky poslanec v Národnej rade Slovenskej republiky. Rovnako ako premiér Robert Fico totiž aj Pollák považuje za základ riešenia postavenia Rómov v spoločnosti vyššiu vzdelanosť ich detí. Nesúhlasí však s návrhom na zavedenie internátnych škôl. Preferuje „systém, ktorý umožňuje dieťaťu prísť o pol ôsmej do školy a napríklad o piatej odísť“. Hoci si myšlienka systému celodenného vzdelávania vyžiada aj prijatie ďalších vychovávateľov alebo napríklad ponuku stravy pre deti, náklady budú podľa Petra Polláka výrazne nižšie, než aké by si vyžiadalo zriadenie internátnych škôl.

A OPÄŤ PROTESTY

Lenže – v okamihu sa vynorilo množstvo zasvätených „nie“. Len príklad – expertka na rómske vzdelávanie Inge Kosová tvrdí, že internátne školy určite nezabezpečia, aby boli deti z nefunkčných rodín vychovávané lepšie. Narúšajú vraj sociálne väzby v rodinách, zbavujú rodičov práv a povinností a prehlbujú segregáciu u detí, ktoré už aj v súčasnosti navštevujú školy často výlučne rómske.

„V konečnom dôsledku by internátne školy vôbec nepripravili deti na život v multikultúrnom prostredí. Ale naopak, práve odmalička by sme v týchto deťoch, vo všetkých na Slovensku, zakoreňovali predstavu o tom, že svet je rozdelený podľa ekonomickej, sociálnej alebo etnickej príslušnosti, a to je veľmi nebezpečné,“ tvrdí I. Kossová.

Európska rada už neraz explicitne vyzvala na riešenie „osobitej situácie Rómov“. Skupina európskych socialistov v Európskom parlamente navrhuje preklasifikovať Rómov na „transnárodnú európsku komunitu“ a prijať Európsku stratégiu riešenia rómskej otázky. V súčasnosti sa napríklad Taliansko vyhráža, že kolektívne vyhostí všetkých Rómov z krajiny. U nás o tom však nikto neinformuje. Je to iba ospravedlniteľná hlúposť alebo naozaj zámer? Sám Peter Pollák si myslí, že už raz naozaj treba „vyvrátiť mýtus o Rómoch a tým je, že z osady nikam cesta nevedie. Hoci podmienky v mnohých osadách sú naozaj obrovskou prekážkou pre vzdelávanie a ďalší kariérny rozvoj, veľmi nerád počujem, že sa nedá nič robiť“.

Ukazuje sa, že jediný problém je zároveň ten hlavný. Aby spoločnosť v sebe našla dostatok síl vyžadovať od každého jej občana rovným metrom plnenie tých povinností, ku ktorým ho zaväzujú zákony platné na Slovensku. A zároveň, aby každému občanovi zabezpečila rovnaké šance a rovnaký prístup – napríklad k vzdelaniu, zdraviu či zamestnaniu.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.