Skip to content

Dnešný dátum:

piatok, 14 februára, 2025
Menu

Konsolidácia koalície a Ficova cesta do Moskvy

15 januára, 2025
Menej ako minúta čítania minút čítania

Koalícia vstupuje do druhého roka svojej existencie, pričom čelí mnohým otázkam. Tá najzásadnejšia je o tom, či udrží funkčnú väčšinu, ktorá by jej umožnila bezproblémové vládnutie. Výsledok sa dozvieme  na začiatku februárovej schôdze.  Jeden chronický problém však pravdepodobne vyriešený  bude. Predseda SNS Andrej Danko verejne deklaroval, že jeho klub je ochotný na post predsedu NR SR podporiť kandidáta strany Hlas. Dlhotrvajúca trauma pod názvom hľadanie predsedu parlamentu sa tak skončí. Na odplatu môžeme očakávať, že zase hlasisti stiahnu absurdnú nomináciu exministra Krajcera do rady STVR a umožnia sfunkčniť túto najdôležitejšiu verejnoprávnu inštitúciu. Zároveň voľba predsedu parlamentu odblokuje celú sériu volieb do orgánov ďalších inštitúcií, ako sú Rada TASR, Rada pre mediálne služby, Súdna rada alebo voľba do Rady Ústavu pamäti národa, ktoré až dosiaľ boli blokované nedohodou dvoch koaličných partnerov  (SNS a Hlasu) pri voľbe predsedu parlamentu. Ak  budú tieto dlho odkladané voľby úspešné, bude to veľmi silný signál, že koalícia sa konsoliduje, a kuvičie hlasy o tom, že koalícia je v kríze a jej koniec je na dohľad,  razom skončia.

Napriek tomu, že stabilita koalície by mala byť aspoň nominálne najzásadnejšou témou týchto dní, celkom jednoznačne ju prehlušila predvianočná cesta premiéra Fica do Moskvy.  Niet pochýb o tom, že bez vyhlásenia prezidenta Zelenského, že zastavuje tranzit plynu cez Slovensko, stretnutie v Moskve by sa nekonalo. Ako už dnes vieme, táto ukrajinská vyhrážka sa naplnila a Slovensko  tak prišlo nielen o tranzitné poplatky, ale aj o cenovo výhodný zdroj  plynu.  Premiér Fico  nemal na výber, predovšetkým  ak sa nechcel nechať vydierať priekupníkmi, ktorí nám sú ochotní „prebalený“ ruský plyn predávať s 30-percentnou prirážkou. Je jasné, že niečo urobiť musel.  Premiér Fico musel konať. Ak by nekonal, všetci jeho dnešní kritici by na ňom nenechali suchú nitku, pretože neurobil nič pre to, aby náš priemysel a domácnosti mali lacnejší plyn. Všeličo možno súčasnej garnitúre vyčítať, ale určite nie to, že by sa nesnažila zabezpečiť pre Slovensko energie za prijateľné ceny. V decembri navštívila s tým istým zámerom Petrohrad ministerka hospodárstva Denisa Saková a rokovala priamo s vedením Gazpromu.

Nech už to dopadne akokoľvek, slovenská diplomatická ofenzíva predsa len mala významné výsledky . Slovensko sa môže stať štátom, na ktorého území sa budú konať mierové rozhovory medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Je veľmi pravdepodobné, že čas, keď sa rozhovory začnú, bude už čoskoro, pravdepodobne v roku 2025. Novozvolený americký prezident Trump jasne naznačil, že nebude pokračovať vo falošnej a zúfalo neefektívnej politike svojho predchodcu Bidena. Prelom v rusko-ukrajinskom konflikte tak môže nastať už relatívne skoro. A je dobré, že Slovensko  je v tomto spore viac-menej neutrálne. Alebo presnejšie povedané,  na rozdiel od väčšiny poslušných krajín hlúpo neopakuje dávno vyvrátený naratív, že rokovania o mieri sa môžu začať len vtedy, ak sa vrátia hranice Ukrajiny, ktoré mala v roku 1991, alebo ak Rusko vráti Krym a podobne. Takýmto rečiam už neverí nikto, kto disponuje elementárnou mierou súdnosti, a neveria tomu ani tí, ktorí to stále vehementne hlásajú.

Naopak. Je najvyšší čas, aby už niekto jasne a jednoznačne povedal, že kolektívny Západ je krajne pokrytecký, že to, čo sa deje na Ukrajine, je klasická proxy vojna, ktorej cieľom  je prostredníctvom Ukrajiny oslabovať Ruskú federáciu.  A  že miera podpory Ukrajiny  je len na  takej úrovni, aby frontová línia neskolabovala. Inak  povedané ‒ kolektívny Západ vedie s Ruskom vojnu prostredníctvom Ukrajiny takpovediac do posledného Ukrajinca. Iste, verejne deklarovať niečo také nemôže žiaden európsky líder. Veľkú odvahu si vyžaduje už samotné nekonanie v tejto línii a hľadanie cesty k mieru, ktorá bude možná len vo formáte ‒ územie za mier. Môžeme dnes zoširoka diskutovať,  ako to nakoniec dopadne. Či sa Putin uspokojí s anexiou územia, ktoré zodpovedá frontovej  línii. A, samozrejme, nevieme, ako sa to skončí s Putinovou požiadavkou, aby sa Ukrajina definitívne vzdala ambície na vstup do Severoatlantickej aliancie. 

Text a foto:  Roman MICHELKO, poslanec NR SR