KNIHA TÝŽDŇA
Paul Lendvai: Maďarsko – víťazstvá a prehry, Kalligram, 2011
Roman MICHELKO
Vždy je to osviežujúce, keď o národných dejinách nepíše historik, ale vzdelaný publicista, komentátor či politológ. Práca maďarského emigranta, ktorý dlhé roky žije (od roku 1957) vo viedenskom exile, takéto čítanie poskytuje.
Skutočnosť, že o (maďarských) národných dejinách nepíše historik, sa prejavila už v „literárnej“ forme tejto knihy. Autor nás nezahltí množstvom letopočtov ani opisom konkrétnych historických udalostí. Jeho úsilím je skôr esejisticky uchopiť odyseu či sebahľadanie jedného, špecifického a iným nepodobného (nepríbuzného) stredoeurópskeho národa. Obzvlášť na tejto knihe oceňujem, že sa Lendvaiovi podarilo vyvarovať mytologizácii niektorých období maďarských dejín, ba naopak, často je voči väčšinovej historiografickej mytológii kritický.
Dielo s istým nadhľadom mapuje dejiny Maďarov od ich etnogenézy, teda ešte od čias pred príchodom do ich Panónskej vlasti, cez citáty zo stredovekých kroník, ktoré ešte veľmi dlho vykresľovali Maďarov ako divokých aziatskych nomádov. Významná časť diela je venovaná vzťahom maďarských magnátov k Habsburgovcom v období stavovských povstaní či vzťahu k tureckému panstvu. Zaujímavé sú autorove pohľady na proces formovania sa uhorskej gentry, proces vymedzovania sa voči centralizácii ríše od čias Jozefa II. Značnú časť práce autor venuje postupnej emancipácii maďarského elementu voči nemeckému, najmä v 19. storočí, zaoberá sa revolúciou v roku 1848 a nezmieriteľnou a v danej dobe aj nerealistickou koncepciou politiky Lajosa Kossutha, ktorá po svojom krachu (porážka pri Világoši v roku 1849) našla napokon reálny politický výraz až v rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867. Na tomto mieste však treba zdôrazniť, že autor je voči politike násilnej asimilácie nemaďarských národov po vyrovnaní kritický. V mapovaní dejín Maďarska ide až takmer do súčasnosti (končí v roku 2008). Reflektuje tak celé 20. storočie, teda koniec Uhorska, červený teror Bélu Kuna, biely teror, vládu regenta Horthyho, všetky pokusy o revíziu Trianonu, kolaboráciu s fašistickým Talianskom či Nemeckom, cez obdobie stalinskej vlády Mátyása Rákosiho, guľášový komunizmus Jánosa Kádára až po takmer horúcu súčasnosť, teda vládu Ferenca Gyurcsánya a Gordona Bajnaia na sklonku prvého decénia 21. storočia.
Lendvayova kniha je zaujímavým a prínosným príspevkom pre reflexiu maďarských dejín a iste stojí za to prečítať si ju.