Odstráňme podlžnosť voči tvorcom slovenskej spolupatričnosti v zahraničí
Kronika Slovákov príde aj na Slovensko
Claude BALÁŽ – Foto: archív autora
Nedávno sa uskutočnila v Martine medzinárodná vedecká konferencia pod názvom Matica slovenská v národných dejinách, na ktorej sa zúčastnili aj Slováci zo zahraničia. Jedným z nich bol aj reverend Dr. Dušan Tóth z Kanady, kňaz Evanjelickej cirkvi Missourskej synody.
Doktor D. Tóth emigroval do Spojených štátov amerických v roku 1969. V júli 1971 prišiel do Kanady, kde v roku 1977 získal tamojšie štátne občianstvo. Do kňazskej služby bol ordinovaný v roku 1969 v East Chicagu, štát Indiana, a ako kňaz slúžil na viacerých pôsobiskách – od roku 1992 v Cirkvi sv. Lukáša v Toronte. V rokoch 1969 – 1972 pravidelne prispieval do náboženského vysielania Slovenskej evanjelickej hodiny. Od roku 1971 do roku 1990 účinkoval ako generálny tajomník Svetového kongresu Slovákov a v rokoch 1990 – 1993 ako asistent prezidenta Evanjelickej cirkvi Missourskej synody pre vzťahy cirkvi s Európou. Od roku 1993 pracuje ako koordinátor Medzinárodnej luteránskej laickej ligy pre strednú a východnú Európu. Dlhé roky pôsobil ako spolupredseda Židovsko-kresťanskej organizácie za ľudské a občianske práva a člen riaditeľskej rady Mnohokultúrnej divadelnej asociácie. Od príchodu do emigrácie bol spolupracovníkom rozhlasových staníc Hlas Ameriky, Rádio Canada International a Slobodná Európa. D. Tóth na spomínanej konferencii predstavil na Slovensku málo známu publikáciu Kronika o dejstvovaní, sláve a ponížení Slovákov, ktorej autormi sú Ján Okáľ a Jozef G. Cincík.
■ AUTORI KRONIKY
Kto sú tieto dve významné osobnosti slovenskej kultúry, ktoré tvorili doma i v zahraničí? Ján Okáľ– John Thomas Okal ( 25. 11. 1915, Hubová, predtým Gombáš – 22. marec 1990, Chicago, Illinois, USA), učiteľ, kultúrny pracovník, novinár, spisovateľ a básnik, publicista. Po absolvovaní učiteľského ústavu v Turčianskych Tepliciach pôsobil v rokoch 1936 – 1939 ako učiteľ v Hubovej, 1939 – 1940 bol osvetovým referentom Matice slovenskej v Martine, 1940 – 1945 pracovníkom kultúrneho a osvetového oddelenia Ministerstva národnej obrany v Bratislave, pre ktoré napísal publikáciu Kultúrne pomery v SSSR (1941). Od jari 1945 žil v emigrácii, účinkoval v Rakúsku, Nemecku, 1945 – 1950 v Taliansku, 1946 – 1949 bol tajomníkom Ústredia sociálnej starostlivosti o slovenských emigrantov v Európe so sídlom v Ríme, 1950 odišiel do USA, kde v rokoch 1951 – 1956 pôsobil ako redaktor Slováka v Amerike, 1951 – 1958 Literárneho almanachu Slováka v Amerike vo Whitingu a neskôr v Middletowne, 1979 – 1990 Bulletinu Svetového kongresu Slovákov. Na Slovensku vydal tri knihy veršov (Nehnem sa, Nedožité chvíle, Ľúbosť, 1942 – 1944). Písal aj knižky pre deti (Najkrajšia pesnička, 1940; O vrabčiakovi Čvirikačovi a iné rozprávky, 1944). Exilová básnická tvorba: Voda a víno, 1970; Cielito lindo, 1972; Nedoručené pohľadnice, 1973; Variácie na štvorveršia Omara Chajjáma, 1980; Žalm nad hrobom sv. Cyrila, 1995 a i. Bol autorom životopisnej monografie Dr. Jozef G. Cincík – pútnik dvoch svetov (1980), spomienkových prác Leto na Traune (1986), Výpredaj ľudskosti (1989). Pripravil publikáciu Janosik. A Carpathian saga (1954). S J. Špetkom zostavil pamätnicu svetového festivalu slovenskej mládeže Slovensko, otčina moja (1983). Pochovaný je na cintoríne Our Lady of Sorrows v Chicagu.
Jozef G. Cincík (8. marec 1909, Clopodia, Rumunsko – 28. január 1992, Danville, Pensylvania, USA), sochár, výtvarník, ilustrátor, grafik, historik umenia, scénograf, redaktor, univerzitný profesor. Po skončení práva aktívne pôsobil v Matici slovenskej, pričinil sa o vznik tlačiarne Neografia a pôsobil tiež ako umelecký poradca pri návrhoch scén a kostýmov vo Fričovom filme Jánošík. Navrhoval poštové známky a podieľal sa aj na príprave slovenských bankoviek. Publikoval odborné štúdie a monografie z oblasti histórie a umenia. Začiatkom roku 1945 emigroval spolu s ďalšími matičiarmi cez Rakúsko a Taliansko do USA. Za veľkou mlákou prednášal archeológiu a dejiny cirkevného umenia a neskôr pracoval ako samostatný výtvarník interiérov kostolov a cirkevných stavieb nielen v USA, ale aj v Kanade. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
■ Z RODU BREZINOVCOV
Jeden z hlavných realizátorov tretieho vydania Kroniky Slovákov Ľubomír Brezina, B. Arch. , M. Arch., vynikajúci slovenský architekt zo známeho výtvarníckeho rodu pôvodom z Prešova, ktorý žije a tvorí v Toronte v Kanade, pre Satellite 1 – 416 Toronto pri príležitosti knižnej promócie uviedol: „Nebýva zvykom, že pôvodná slovenská kniha na americkom kontinente sa dočká svojho tretieho vydania. V prípade knihy Kronika Slovákov však toto konštatovanie neplatí. Knihu s týmto príťažlivým názvom napísal v roku 1954 básnik Jan Okal a ilustráciami vyzdobil všestranný umelec Dr. Jozef G. Cincik. Druhé doplnené a rozšírené vydanie z roku 1975 realizovala tak isto Dobrá kniha v Cambridge, Ontario, Kanada. Len nedávno, koncom roku 2012, sa dostalo na svet tretie vydanie, ktoré na osobné požiadanie Jana Okala v novej grafickej úprave pripravil Ing. arch. Lubomir Brezina a v Toronte vydali Priatelia slovenského slova. S plným rešpektom ku kultúrnym tradíciám sa patrí zdôrazniť, že ide o unikátnu knihu, ktorá rýdzo umeleckou formou pripomína dávne dejiny našich predkov...“
Ťažkosti a peripetie tvorby spolupútnikov pôvodnej slovenskej literárnej spisby v slovenskom zahraničí výstižne vyjadril Karol Strmeň (9. apríl 1921, Palárikovo – 21. október 1994, Cleveland, USA), slovenský básnik katolíckej moderny, prekladateľ, novinár, pedagóg, literárny kritik, vysokoškolský profesor a osobnosť slovenského exilu, vo svojom liste Jozefovi Cincíkovi takto: „Tebe, Jozef, nemusím hovoriť, čo sme prežili, aký údel má v našom storočí tá naša úbohá rodná slovacita, najmä keď tvorí hodnoty.
Dovolíme si vysloviť želanie, aby sa Kronika Slovákov dostala aj do knižníc a na pulty kníhkupectiev v Slovenskej republike. Slovenský čitateľ si to určite zaslúži a slovenským tvorcom slovacity v zahraničí sme to dlžní.
„