Sladká vôňa Trnavy sa definitívne stráca
Text a foto: Ivan KRAJČOVIČ
Kedysi stačilo len prísť do Trnavy vlakom a vedeli ste už pred mestom, že onedlho treba vystúpiť. Vôňa čokolády sa vtierala do celého areálu stanice, pretože objekty čokoládovne Figaro boli postavené vedľa nej. Po stodvadsiatich rokoch sa jeho dejiny definitívne uzatvárajú.
Areál čokoládovne Adolfa Fischera z Vrbového, ktorý ju založil v roku 1906 spolu so synmi Jánom a Hugom, sa vyvíjal postupne. Vtedy im konkurovala iba výroba bratov Stollwerckovcov v Bratislave. Architekt Miroslav Beňák píše, že sa v trnavských archívoch zachovali žiadosti, v ktorých majiteľ žiadal mesto o povolenie zamestnávať deti mladšie ako dvanásť rokov. V roku 1910 mu vyhoveli.
■ ČOKOLÁDOVÁ EXPANZIA
Fischerovci to však s expanziou prehnali. Napriek tomu, že cukrovinky vyvážali do Talianska, Rakúska, Maďarska a od roka 1926 do Holandska. Dlhy spôsobili, že sa cukrovináreň stala majetkom bývalej Slovenskej banky a v tridsiatych rokoch meno Fischerovcov nahradilo Figaro. Dokonca zasiahli aj do elektrifikácie mesta. Podľa údajov Miroslava Franka už v roku 1912 mala fabrika vlastný parný pohon a neskôr v roku 1922 dynamo s výkonom 180 kilowattov.
Fischerova čokoládovňa sa tak stala po cukrovare, tiež už dnes zaniknutom, ďalšou fabrikou, ktorá sa podieľala na začiatku minulého storočia na elektrifikácii mesta. Počas socializmu boli Figaro a Stollwerck zlúčené. Po znárodnení v roku 1950 k nim ešte pričlenili podniky Paserin a piešťanský Arta. Takže na okrúhle stodvadsiate výročie založenia fabriky bude treba iba spomínať na staré časy. Vlastne stotridsiate, pretože firma Stollwerck bola založená v roku 1896 a Fischer ju pohltil.
■ ARCHITEKTONICKý SKVOST
Okrem výrobných budov zahŕňa Figaro aj administratívnu a spoločenskú budovu a obytný dom z roka 1921, ktoré navrhol trnavský architekt Július Sprentzl a Martin Plačko. Staviteľom bola firma v Pittel & Brausewetter a Ľudevít Bartek. V troch etapách sa dostali budovy do dnešnej podoby.
Najstaršou časťou továrne Figaro je pôvodný areál čokoládovne Adolfa Fischera. Dnes sú už tieto budovy len spomienkou na zlaté časy architektonického funkcionalizmu v Trnave. Zostáva sa už iba obávať, čo sa stane s budovami po odchode súčasného majiteľa. To je asi totiž posledné, čo ho bude trápiť. Možno dopadnú v najlepšom prípade tak ako Dieselová elektráreň v Hlohovci z roka 1908, ktorej prestavbu a rekonštrukciu elektrárne vypracoval v roku 1942 architekt Dušan Jurkovič a stala sa skladom. Alebo ako mlyn so silom v Trnave, považovaný za najpozoruhodnejšiu priemyselnú budovu architekta Emila Belluša.
■ DEVASTUJÚCA PRIVATIZÁCIA
Od roka 1993 sa firma stala súčasťou I. D. C. Holding v Seredi. Majiteľom bol Pavol Jakubec, ktorý v roku 2021 kúpil podiel od druhého spoločníka Štefana Kassaya. Už vtedy uvažoval o možnom zániku Figara v Trnave. Výroba pokračovala, aj keď v obmedzenom sortimente. Zvyšok produkcie sa presunul do Serede. Začiatkom augusta 2024 Pavol Jakubec podpísal zmluvu o predaji sto percent akcií svojej firmy s írskou skupinou Valeo Foods Group vo vlastníctve globálneho investičného gigantu Bain Capital. Tá rozhodla o definitívnom konci čokoládovne, schovanom za vznešenými frázami, podľa Jany Račkovej zo spoločnosti Valeo Foods CEE „potrebou optimalizovať výrobné náklady, zvýšiť efektivitu a reagovať na rastúce konkurenčné tlaky zo strany globálnych hráčov“. Výroba sa má v priebehu tohto roka premiestniť do závodu v Rohatci, ktorý patrí pod jej sesterskú spoločnosť Candy Plus v Českej republike. Firmy Valeo Foods Group sú jedným z najväčších hráčov na svete s cukrovinkami, ich tržby presahujú ročne 1,5 miliardy eur.
■FIREMNÉ ÚTEKY
O prácu vo Figare príde do konca roka asi stotridsať zamestnancov. Fanúšikovia si už nekúpia legendárne trnavské furé s farbami Spartaka a futbalovou loptou, ktoré vzniklo po víťazstve Spartaka Trnava s Ajaxom Amsterdam 2 : 0 v roku 1969. Výroba sa aj tak skončila v roku 2022. Teraz už navždy.
V Trnave za posledné roky krachlo niekoľko veľkých firiem. Napríklad v tomto roku španielsky Antolin, ktorý patrí medzi dodávateľov komponentov pre automobilový priemysel. Trnavský výrobca strojov na obrábanie kovov Toma Trading so 60-ročnou strojárskou tradíciou, nadväzujúci na bývalé Šmeralove závody, tiež končí. Nehovoriac o trnavskej automobilke TAZ, ktorá doplatila na presun zastaralých škodoviek z Česka a Majského privatizáciu. Konsolidácia zvyšuje daňové a odvodové zaťaženie podnikov. S nimi narastá aj počet bankrotov a útekov firiem do iných krajín.
