Kultúru na Slovensku už dávnejšie začínajú suplovať nákupné centrá
Ľudí lákajú katedrály konzumu
Alexander GOTZ – Foto: autor
Začalo sa to nenápadne. Tesne pred začiatkom nového milénia, v novembri 2000, slávnostne otvorili v Bratislave prvé nákupné centrum Polus. Odvtedy sú názvy ako Aupark, Eurovea či najnovšie Centrál synonymom pre „nákupné mestá“, ak vychádzame z anglického termínu „shopping city“, ktorý sa v našich médiách masovo používa, nech si tvorcovia jazykového zákona píšu, čo chcú. Tieto katedrály konzumu sa stali doslova sociologickým fenoménom, ktorý začína nahrádzať celý rad spoločenských a kultúrnych aktivít, akým sa najmä mládež venovala v nedávnej minulosti.
Podľa nedávno zverejneného prieskumu až 30 percent bratislavských stredoškolákov preferuje trávenie voľného času v nákupných centrách. Pred športom, turistikou, návštevou krúžkov či kultúrnych podujatí dávajú prednosť prechádzkam v obrovských halách obchodných komplexov. Dalo by sa to pochopiť, keď je vonku zima alebo sychravé počasie. Ale aj keď za sklenenými strechami nekonečných obchodných pasáží svieti slniečko a vonku doslova dýcha májová príroda, pomedzi butiky, rôzne značkové obchody, kaviarne a reštaurácie s rýchlym občerstvením sa motajú stovky mladých ľudí.
■ OD JARMOKU PO AUPARK
Na Slovensku máme stáročnú tradíciu jarmokov, hodov či na východe odpustov. Bolo pravidlom, že sa obyvatelia mesta, mestečka či obce na tieto „spoločenské udalosti“ tešili. Na námestí vyrástli stánky s púťovým tovarom najrôznejšieho druhu, rozvoniavali pečené klobásy či cigánska pečienka a nesmeli chýbať ani kolotoče a iné atrakcie. Sviatočne vyobliekaní občania sa potom vyrojili na jarmok. Stretávali sa starí známi, porozprávali sa, či poklebetili, mládež sa navzájom okukávala, potom sa občerstvili, nakúpili zopár zbytočností, omladina si užila kolotoče a ostatné atrakcie a večer sa išlo domov. Na druhý deň boli stánky rozobraté a kolotočiari tiahli do susedného mestečka... Z tohto pohľadu je „shopping city“, teda nákupné centrum, jeden permanentný, nikdy sa nekončiaci jarmok. Akurát, že je v hypermodernom obale, plný skla, vylešteného kovu pestrofarebných reklám a pútačov od výmyslu sveta. Samozrejme, že zvyčajné jarmočné nás bude stáť oveľa viac. Značka je značka a médiá nás neustále usilovne kŕmia správami, čo sa nosí, čo si kúpila tá-ktorá celebrita, a tak sa môže stať, že vás tento „jarmok 21. storočia“ vyjde poriadne draho.
■ TERÁRIÁ PRE ĽUDÍ
Termín terárium v súvislosti s nákupnými centrami som si požičal od populárnej skupiny s pekným názvom Horkýže slíže. Na prvý aj druhý pohľad to tak aj vyzerá. Veľké plochy napravo a naľavo ohraničené výkladmi a nad tým sa klenie sklenená strecha. Vnútri sa hmýri pestrofarebný dav, na prvý pohľad chaoticky, ale je v tom určitý poriadok. Pokiaľ staršie generácie a seniori kráčajú väčšinou za konkrétnym nákupom, iba zbežne fľochnúc pohľadom na plagát s ďalšou super zľavou v obchode s vychytenou módnou značkou, juniori, juniorky, mladé páry s kočíkom či bez si nekonečnú prechádzku vyslovene užívajú. Poznám rodinu, kde štrnásťročná dcéra začala už po polhodine chôdze mestskými lesmi obklopenou Železnou studničkou naznačovať, že umiera od bližšie nešpecifikovaného dýchavičného záchvatu. Tej istej mladej dáme nerobí najmenší problém stráviť šesť hodín prechádzok spojených s občasným postávaním či posedávaním v Eurovei. Nechcem na tomto mieste paušalizovať, ale postupné a plazivé rušenie centier voľného času, čoraz menší záujem kompetentných o rôzne krúžky a športové kluby pre deti a mládež vyvolávajú skôr pocit, že vyššie spomínané percento mladých, ktorí dajú prednosť „katedrálam konzumu“ pred zmysluplnou činnosťou rozvíjajúcou ducha aj telo, bude v najbližšom období stúpať.
■ SEBAKLAMY A VÝCHODISKÁ
Viem, že pri takejto téme sa ozvú hlasy o zbytočnej dramatizácii celého problému. Padnú slová aj o tom, že už pred päťdesiatimi rokmi sa mládež rada prechádzala napríklad po bratislavskom Korze. Ale pozor! Tieto prechádzky dávali priestor najmä sociálnym kontaktom. Neboli zasadené do zvierajúcej obruče konzumu, kde na mladého človeka na každom metri agresívne útočia reklamy. Pozri sa, čo všetko ti ponúkame, čo všetko musíš mať, aby si bol obdivovaný, spoločensky akceptovaný a teda šťastný! Uvedom si, že o peniaze ide až v prvom rade! Rebríček hodnôt sa deformuje a vyrastá tu generácia so splošteným videním sveta, veľmi často frustrovaná a nešťastná z toho, že nemá toľko peňazí, ako si predstavuje. Samozrejme, aj v tomto prípade existuje východisko. Ale tu sa musia spojiť naši politickí a verejní činitelia, škola, rodičia aj spoločenské organizácie, aby sa začali vytvárať podmienky, keď návšteva galérie či múzea, turistika Malými Karpatmi, basketbalový zápas či nacvičovanie divadla vyhrá nad pasívnym zabíjaním času v nákupných centrách. Matica slovenská ukazuje príklad, že sa to dá. Napríklad nedávnou Slovesnou jarou či Národnými slávnosťami na Devíne.