Už 91. ročník Scénickej žatvy priniesol radosť aj otázniky
Martin ožil divadlom
Maroš M. BANČEJ – Foto: archív NOC
Amatérske divadlo zohralo v kultúrnom sebauvedomovaní sa Slovákov jednu z najdôležitejších úloh. Poučné či zábavné divadelné predstavenia, ktoré písali naši prví spisovatelia a dramatici, prinášali do slovenských dedín a mestečiek slovenčinu, ktorá sa stávala jazykom sprostredkujúcim estetický zážitok, a teda sa stala rovnocennou s ostatnými európskymi jazykmi. Nečudo, že prehliadka ochotníckych súborov Scénická žatva pretrvala doteraz celých neuveriteľných deväťdesiatjeden rokov.
Scénická žatva je najstarším festivalom neprofesionálneho divadla v Európe. Ide o prehliadku, ktorá je vyústením práce približne stovky divadelných súborov a jednotlivcov, ktorí sa zúčastnia na postupových okresných, krajských a celoslovenských prehliadkach. Tieto postupové prehliadky zahŕňajú nasledovné oblasti divadla: amatérske divadlo dospelých, divadlo dospelých hrajúcich pre deti, divadlo mladých, divadlo poézie, detskú dramatickú tvorivosť, umelecký prednes poézie a prózy. Festival sa stal súčasťou aktívnej podpory živej kultúry na Slovensku a taktiež je aj jednou z hlavných aktivít v oblasti vzdelávania v neprofesionálnom divadle.
- PRAJNÝ OCHOTNÍKOM
Tohtoročný už 91. ročník Scénickej žatvy 2013 oficiálne otvorili v priestoroch Slovenského komorného divadla v Martine 28. augusta. Martin sa už s týmto najväčším sviatkom slovenských ochotníkov doslova zžil a podľa viacerých dlhoročných účastníkov či porotcov sa jednoznačne dá označiť za „mekku slovenského amatérskeho divadelného hnutia“.
Tohto roku sa na Scénickej žatve opätovne zúčastnili najlepšie inscenácie a divadelné súbory z postupových súťaží amatérskeho divadla, ktoré sa divákom i odbornej porote predstavili v úvode v spomínaných kategóriách.
Javiská Scénickej žatvy však nepatrili len slovenským nádejným umelcom. Ako po iné roky i tentoraz do Martina zavítali aj umelci z rôznych krajín. „Z Litvy to bol súbor Rokiskis People´s theater, z Čiech divadelný súbor KÁŤAjeBÁRAjeSKÁLA a z Nemecka divadlo Dance Theatre Company „Arabesque – Vis á Vis“ of the TPZ Lingen, ktoré predviedlo svoje tanečné vystúpenie,“ povedal nám projektový manažér Scénickej žatvy Michal Ditte.
- TVORIVÉ DIELNE
Okrem prezentačného programu v rámci festivalu prebiehali aj vzdelávacie podujatia s názvom Tvorivé divadelné dielne Eduart. Tie boli tohto roku koncipované na netradičné prvky v divadle. Lektori týchto dielní, ako Iveta Ditte Jurčová, Erik Bartoš a mexická lektorka Citlali Huezo Sanchéz, sa zaoberajú performanciou, dokumentárnym divadlom, site specific a video artom. Okrem aktívnych tvorivých dielní boli na programe aj semináre o súčasnom divadle. Tie prebiehali pod vedením doktorky Eleny Knopovej zo Slovenskej akadémie vied a prodekana Vysokej školy múzických umení Miroslava Dacha. Tohto roku bola odborná porota širokospektrálne zameraná. Medzi členmi poroty boli napríklad scénograf Peter Janků, teatrológovia Miroslav Zwiefelhofer a Lenka Dzadíková, režisér Aleš Bergman a dramaturg Miklós Forgács. Dá sa povedať, že Scénická žatva je dôležitým prostriedkom pri zviditeľňovaní sa slovenského neprofesionálneho divadla a Slovenska v zahraničí. Ambíciou festivalu v budúcich rokoch je podpora vzdelávania v spolupráci so zahraničnými lektormi a taktiež aj vytvorenie priestoru pre konfrontáciu medzi profesionálnym a neprofesionálnym divadlom.
- DIVADELNÍCI Z KREMNICE
Po štyroch dňoch naplnených inšpiratívnymi predstaveniami a nemenej podnetnými stretnutiami divadelníkov s odborníkmi, ale aj vďačnými divákmi sa porota pod vedením Mgr. art. Miroslava Zwiefelhofera rozhodla udeliť Cenu za tvorivý čin roka divadlu DDS Zrkadlo z Kremnice za inscenáciu Bol raz jeden človek. A čo k spomínanému ročníku povedal predseda odbornej poroty? „Deväťdesiaty prvý ročník súťaže slovenských divadelných súborov mal podtitul: Chce to zmenu. Scénická žatva sa tak po bujarej oslave deväťdesiatky zobudila a s poriadnou opicou sa pozrela do zrkadla. Iste, dalo by sa argumentovať úspechmi nášho neprofesionálneho divadla na medzinárodných festivaloch. Vždy však bude lepšie, ak na našich tvorcov budeme nároční na domácej scéne, než by mali zažiť šok za hranicami. Omnoho podstatnejšie je však to, že drvivá väčšina svetlých momentov nášho divadla nie je výsledkom systematickej podpory kultúry, ale osobnej angažovanosti jednotlivcov.
Neprofesionálna kultúra v našej krajine je ako neriadený voz, ktorý sa rúti z kopca, a je trochu zázrak, že ešte nenarazil do stromu. Tento stav má samozrejme viacero príčin. Začína sa to na Ministerstve kultúry, ktoré ani dvadsať rokov po vzniku samostatného štátu nedokáže vytvoriť takú elementárnu vec, ako je fungujúci grantový systém.“