Českí a moravskí historici píšu o Veľkej Morave pre Slovákov nedôstojným spôsobom
Marian VALAŠÍK
Mohlo by sa zdať, že o svätom Metodovi bolo napísané všetko. Vieme aj, kde bol pochovaný, v akom kostole, ale jeho pozostatky asi nikdy nenájdeme. Môžeme však odpovedať na otázku, kde bolo konkrétne miesto jeho pôsobenia – jeho misijné centrum? Vlastne aj to by malo byť zodpovedané. Niet však ani jedného českého či moravského historika, ktorý by miesto jeho pôsobenia lokalizoval inde ako na Moravu a slovenskí historici s nimi súhlasia.
Tí, čo majú pozitívny vzťah k Slovensku a jeho dejinám a mali možnosť prečítať si českú edíciu Magnae Moraviae Fontes Historici (MMFH), najmä vysvetlivky k jednotlivým prekladom pôvodných textov viažucich sa k Veľkej Morave, určite zostali užasnutí. Spôsob, akým väčšina českých a moravských historikov píše o Veľkej Morave, je pre Slovensko nedôstojný. Veľká Morava bola ich štát, Nitriansko – Slovensko je pre nich div nie kolónia. Už dávno urobili z tejto témy politikum. Pre nich neexistuje druhá rovnocenná časť ríše, spôsob informovania je ten istý ako za čias spoločného štátu – vedia nás pred svetom dokonale ukryť.
■ BAVORSKÉ LAMETÁCIE
Zo správ o Veľkej Morave, zachovaných v najväčšej miere vo franskom prostredí, sa dozvieme veľa o pomeroch a udalostiach vo vtedajšej dobe. Takéto správy skrývajú v sebe neraz informácie, ktoré pôvodne ani neboli ich cieľom. Jednou z takých je sťažnosť bavorských biskupov na čele so salzburským arcibiskupom Teotmarom z roku 900 pápežovi, podporenej ďalším listom pápežovi od mohučského arcibiskupa Hatha, na moravských Slovákov pre zriadenie samostatnej cirkevnej provincie s vlastným metropolitom.
Odhliadnuc od zaujatosti a tendenčnosti bavorských biskupov i mohučského arcibiskupa, ktoré tieto listy obsahujú, dôkladnou analýzou z nich možno získať neoceniteľné informácie. Listy už dôkladne analyzované boli – a to autormi MMFH, lenže tí, čo nechceli, to nevideli. A nevideli pre nás veľmi dôležité skutočnosti...
V týchto prameňoch sa hovorí, že moravskí Slováci nemali do roku 899 samostatnú cirkevnú provinciu. Napriek tomu, že ju pápež Ján VIII. schválil, jej formovanie zostalo nedokončené. Nemáme nijakú správu o vysvätení tretieho biskupa a bez neho nebola vlastne samostatná. Na Veľkej Morave do roku 899, okrem biskupstva v Nitre, žiadne iné nebolo. Bavori nepriamo spomínajú biskupa v Nitre (Wiching), ktorý bol vraj vyslaný k iným národom. Ale k akým, keď tu vtedy iné neboli...
Vôbec sa nespomína (arci)biskupské sídlo Morava a nespomína sa ani v Dejinách bavorských biskupov – a tí poznali všetky biskupstvá v Panónii a na Veľkej Morave a aj ich vymenovali, ale mesto Morava medzi nimi nie je. Neobchádzam ani zmienku o Slavii (uvádzanej ako Seclavia), biskupskom sídle zrejme po roku 899, ktorú vraj chcel Wiching povýšiť na metropolu, o čo by sa nebol usiloval, ak by tam bol iný biskup. Významné nálezy v Mikulčiciach napovedajú, kde asi Slavia bola, ale po nájazdoch Maďarov s lokalitou zanikol aj jej názov. Označenie archiepiscopo sante ecclesie Marabensis – arcibiskup svätej cirkvi moravskej v súvislosti s neskoršou zmienkou o Metodovom meste Morava, zvádza k spojeniu týchto údajov a usudzovaniu o arcibiskupskom meste Morava. Lenže všeobecne prijímaný názor nemusí byť faktom. Nie som autorom myšlienky, že „moravský“ arcibiskup je označenie pôsobiska a nie mesta, ale stotožňujem sa s ňou. Je to obdoba označenia panónsky arcibiskup, ktoré tiež označuje krajinu. Zo všetkého uvedeného vyplýva, že mesto Morava bolo sídlom Metodovho učilišťa, ale nie biskupstva. Keďže jediným biskupstvom na Veľkej Morave bolo nitrianske, mohlo byť arcibiskupstvo v roku 899 vytvorené len v Nitre a následne so súhlasom nového arcibiskupa boli vytvorené ďalšie tri biskupstvá.
■ METODOVO SÍDLO
Tak ako k identifikácii arcibiskupského sídla nepriamo pomohla spomínaná sťažnosť bavorských biskupov pápežovi, skutočnosť, že Nitrianske biskupstvo bolo jediným biskupstvom do roku 899, je najdôležitejší poznatok na určenie Metodovho sídla.
Metod ako pápežský legát sa musel do roku 880 pohybovať na Svätoplukovom dvore v Nitre či blízko neho a po roku 880 nebol dôvod tento stav meniť, keď v blízkom meste Morava mal svoje učilište. Svätopluk mal s Metodom svoje plány pri ovládnutí a následnej kristianizácii okolitých národov. Metod chcel zase poslanie, s ktorým k moravským Slovákom prišiel aj so svojím bratom Cyrilom, dokončiť. Pri presadzovaní svojich zámerov potrebovali jeden druhého, preto boli odsúdení na spoluprácu, a tá predpokladala blízkosť ich sídiel. Pôsobenie v rozličných a vzdialených častiach ríše takúto spoluprácu vylučovalo.
Je známe odporúčanie pápeža z roku 829 o zriaďovaní učilíšť pre mladé duchovenstvo v sídlach biskupov. V Nitre sídlil Svätopluk a bolo tu jediné biskupstvo, lenže Metod sídlil v meste Morava. Názov mesta Morava je zrejme dôvodom, prečo aj slovenskí historici súhlasia s jeho lokalizáciou za rieku Moravu. Lenže na Morave z tohto obdobia nijaká taká aglomerácia nie je a ak by aj bola, kde by bola dostupnosť panovníka a arcibiskupa? Z týchto praktických dôvodov muselo byť toto mesto blízko Nitry.
Ak raz v Nitre konečne obnovia lanovku na Zobor, z tohto legendárneho miesta budeme mať možnosť vidieť Metodovo mesto ako na dlani – v polprstenci pohorí Tribeč a Inovec – spĺňajúce podmienky pokojného zázemia, blízkosti aj dostupnosti. Podľa druhej Zoborskej listiny z roku 1113 nieslo názov Morowa (Morava) – dnešné Zlaté Moravce. Za Uhorska svoj pôvodný názov určite nezískalo.
Nie som prvý, kto označuje Zlaté Moravce za možné Metodovo mesto. Nie všetci sa však dostali cez vlastné očakávania. Predpokladali, ak nie veľké, dôležité veľkomoravské centrum, z ktorého Metod riadil veľkomoravskú cirkev, tak aspoň aglomeráciu primeranú Metodovmu postaveniu alebo akési dočasné arcibiskupské pôsobisko a keďže také nenašli a indícií bolo priveľa, zmierili sa s tým, že tu bolo akési letné Metodovo sídlo. Neboli to pritom hocijakí odborníci. Profesor Václav Chaloupecký sa zmienil PhDr. Štefanovi Rakovskému ešte ako študentovi o faktoch, ktoré potvrdil prof. Ján Stanislav, že niekdajšie Kňažice, dnes Žitavany (v nedávnej minulosti na určitý čas súčasť Zlatých Moraviec), boli staroslovenskou lokalitou spomínanou v roku 1075 aj s kostolom, pričom ešte predtým bol v obci drevený kostol a lokalita bola vraj letným sídlom nitrianskeho biskupa. Po nájdení slávnej pyxidy v neďalekých Čiernych Kľačanoch sa traduje, že v týchto končinách bol pochovaný Metod a vraj sa tu skrývali aj Metodovi žiaci.
■ UHORSKÁ TAJNIČKA
Doktor Rakovský mi rozprával aj o pokusnej sonde k základom kostola v Zlatých Moravciach a keď sa nepotvrdila jeho existencia k 9. storočiu, ďalšie hľadanie bolo ukončené. Ani doba nepriala takýmto aktivitám. Bez výsledkov zostali aj ďalšie iniciatívy pri hľadaní ostatkov muža pochovaného pod ľavou stranou oltára kostola (presne tam, kde bol pochovaný Metod), základy ktorého sa našli v roku 1899. Tieto ostatky sa vo vtedajšom Uhorsku zrejme nenávratne stratili. V Ostrihomskej arcidiecéze by však mali vedieť, ako zaobchádzať s relikviami nájdenými pod oltárom kostola. Ako sa zdá, pokusná sonda sa robila pri nesprávnom kostole.
■ INDÍCIE A FAKTY
Čo nás teda, okrem spomenutých indícií, oprávňuje tvrdiť, že Metodovým mestom boli Zlaté Moravce? Predovšetkým názov Morowa – Morava. Na Slovensku a na Morave nijaké iné mesto s týmto názvom nie je. Tiež blízkosť a dostupnosť Svätoplukovmu sídlu v Nitre. Ďalej fakt, že jediné biskupské sídlo na Veľkej Morave, kde vykonával Metod pastoračnú činnosť, bolo v Nitre.
Toto sú tie dvere, cez ktoré sa historici a bádatelia nevedeli dostať a ani sa nemohli, pokiaľ nemali istotu, že okrem nitrianskeho biskupstva nijaké iné v Metodovej dobe nebolo. Hľadali veľkomoravské centrum spojené s úradom arcibiskupa a ono bolo v Nitre u Svätopluka. Zároveň však mal v meste Morava svoje učilište. Presne v duchu, že dve silné osobnosti na jednom mieste pôsobiť nemôžu.
Tieto tvrdenia podporuje aj bezprostredná blízkosť Kňažíc – už svojím názvom – korunného svedka učilišťa. Ukazuje sa, že musí prísť nová generácia, ktorá ocení, aké dedičstvo a bohatstvo sa skrýva v bývalých názvoch obcí, aký obrovský význam majú pre poznanie našej minulosti. Ak by k ich nezmyselným zmenám nebolo prišlo, možno sme mohli byť dnes oveľa ďalej. Keby pomenovania Kňažice, Opatovce, Svätý Beňadik, Svätý Kríž a pod. tak veľmi neprekážali ateistickým cieľom bývalej štátostrany. Je na škodu veci pre spoločnosť a hanbou jej predstaviteľov, keď sa k týmto neprávostiam postavili chrbtom. Hovorím z vlastnej skúsenosti. Trebárs moja obec Chrášťany – od roku 1976 súčasť menšej obce Beladice – v minulosti nesúca názov Chrasť pod Terebincom, teda pohanským obetišťom (čo potvrdzuje jej existenciu ešte v predkresťanskom období a je teda jednou z najstarších obcí na Slovensku), sa po roku 1990 ani na druhý pokus nemôže domôcť vrátenia právnej subjektivity a názvu.
■ SLOVO K VLASTNÝM
Dá sa porozumieť úsiliu vytvoriť z hlavného mesta starobylé slovenské centrum, takto ho popularizovať a posilňovať slovenskú identitu. Vychádzajúc zo známej historickej skutočnosti, že Svätopluk sídlil v Nitre, namiesto toho aby sme za takýmto faktom svorne stáli, prídeme spolu s jeho sochou aj s tvrdením, že vládol na Bratislavskom hrade. Isteže Svätopluk na Bratislavský hrad – ako na ďalšiu veľkomoravskú lokalitu patrí – lenže aj sochy rozprávajú, a tá Svätoplukova, keďže je jediná, hovorí – tu bolo moje sídlo. Bez Svätoplukovej sochy aj v Nitre je to manipulácia s dejinami. Nečudo, že za riekou Moravou sa pokusom vydávať Bratislavu za sídlo Svätopluka schuti uchechtávajú. V tamojších odborných kruhoch považujú postavenie sochy Svätopluka na Bratislavskom hrade za smutný doklad o našej nevedomosti (historickom bezvedomí), čo sa nám vypomstí. A možno sa tak už deje, ako dokumentuje nezáujem o spoluprácu pri predpokladanej pápežovej návšteve. V každom prípade však stav, čo je terčom kritiky u susedov na Morave, s ktorými sme spoločnú Veľkomoravskú ríšu zdieľali, Slovensku škodí. Postavením Svätoplukovej sochy v Nitre, kde jej oprávnenosť musia rešpektovať, obhájime vlastne aj tú bratislavskú.
Nitra a Morava, dnes Zlaté Moravce, to je tandem miest, kde sa za Svätoplukových a Metodových čias písali dejiny Veľkej Moravy. Nitrianska a Zoborská legenda, viažuce sa k Svätoplukovi, spolu so zachovanou tradíciou o pôsobení i pochovaní sv. Metoda v meste Morava, dotvárajú obraz o ich významnom postavení, a tým aj dominancii Slovenska v tejto ríši. Nitra aj Zlaté Moravce si za svoj prínos do jednej z najslávnejších kapitol dejín Slovákov pamätníky z tohto obdobia zaslúžia.
Pre potvrdenie Zlatých Moraviec ako Metodovho mesta Morava by bol potrebný dôkladný archeologický prieskum pri základoch kostola objavených v roku 1899.
______________________
Autor nie je historik. Jeho príspevok je osobným vkladom do názorového spektra o tejto problematike a nepredstavuje stanovisko SNN, ktoré ho redakčne upravili. Historickí pracovníci Matice slovenskej s takýmto názorom nesúhlasia. Téme sa budeme venovať.